Obul som túlavé topánky a so zmiešanými pocitmi som sa vybral za gastronomickými zážitkami. Už pri príchode som spozoroval slušný počet ľudí a dlhší rad čakajúci na jednotlivé chute bulharskej kuchyne. Zaujímavosťou bolo, že návštevníkom servírovali jedlá Slováci s bulharskými koreňmi. Ešte viac ma prekvapil fakt, že „bulharské tapas“ boli úplne zadarmo. Sám som tomu nemohol uveriť. Pustil som sa teda do jednotlivých kúskov.
Ako prvá na stole nemohla chýbať legendárna ljutenica, vychýrená bulharská prísada z baklažánu a pečených paprík. Bola naozaj výborná, rozplývala sa na jazyku presne tak ako talianska zmrzlina. Ďalšou na rad sa dostala populárna polievka škembe čorba. Bulharská držková vôbec nesklamala a dovolím si tvrdiť, že bola lepšia ako hociktorá držková v našich bratislavských pseudo reštauráciách. Tak ako zvyčajne, aj tento krát bolo možné si ju dochutiť cesnakom v octe a chilli omáčkou.
Veľmi príjemne prekvapil taktiež šopský šalát, ktorý mi pripomenul nádherné chvíle prežité na vychytených Zlatých pieskoch. Samozrejme, že nie tých bratislavských. Mimochodom, vedeli ste, že názov šopský pochádza od šopov, t.j. pastierov oviec, vyskytujúcich sa v okolí Sofie? Po zahryznutí sa do grilovaných kjuftet namočených v ljutenici sa dostavil dlho očakávaný gastronomický orgazmus. Jemné mäsko dokonalo ochutené bylinkami nemalo jedinú chybu. Atmosféru celej ochutnávky dopĺňali svižné tóny balkánskej muziky.
A čo by to bolo za ochutnávku, keby sa neskončila degustáciou tradičnej pálenky? Bulharský večer sme zaklincovali pohárikmi domácej rakije a najmä s veľkým obdivom pre organizátorov. Tí neváhali merať dlhú cestu z ďalekého Plovdivu, aby predviedli kúsok svojej fantastickej gastronómie. A to všetko takmer zadarmo. Čo k tomu povedať? Ďakujeme alebo blagodarya vi. Už teraz sa tešíme na pokračovanie tohto originálneho podujatia.
