Konská naháňačka na námestí - to je možné naozaj len v Taliansku.
Navštíviť mesto Siena je nevšedným zážitkom. Túlajúc sa uličkami mesta sa vám okamžite vynorí otázka, prečo je každá druhá ulička vyzdobená vlajkami a lampami rozličných farieb. Odpoveď je jasná. Mesto je rozkúskované na 17 častí, nazývaných contrady. Contrady sú v podstate mestské časti s riadiacim orgánom. Každá má vlastné meno, sídlo, modlitebňu, motto, šťastné číslo, spojenca, či dokonca nepriateľa. Byť jej členom znamená narodiť sa v danej štvrti, resp. sa do nej presťahovať. A samozrejme prispievať do kasy istou sumou peňazí.
Miestni obyvatelia vedú celoročne pokojný život bez prílišných emócií. Zato začiatkom júla a v polovici augusta sa idú doslova odtrhnúť z kože, a to len preto, aby podporili svojho koňa v pretekoch. Vyhrať chce každý. Nejde len o prestíž, ale dôvodom môžu byť aj niekoľko dní trvajúce oslavy. A tie si domáci vedia naozaj vychutnať.
Prísť do Sieny v deň konania Palia je ohromujúcim momentom. Uličky lemujú pestrofarebné vlajky, z reštaurácií cítiť vôňu miestnej delikatesy pici a najlepšou ochranou pred horúcim počasím je pohár vychladeného chianti. Áno, Toskánsko je čarovné.
Mať dobre miesto na námestí je nevyhnutnosťou. Existujú dve možnosti, ako to dosiahnuť. Buď rozbiť doma zlaté prasa a kúpiť si miestenku na balkón s lukratívnym výhľadom, alebo sa ráno postaviť na námestie a vydržať tam až do večera. Prvá alternatíva je určite lákavejšia, ale treba rátať zo sumou až 500 eur za jedno miesto. Väčšina si teda zvolí variant voľného státia na námestí. Niektorí sa vôbec nenechajú odradiť lúčmi otravného slnka a od obeda si poctivo vystoja svoje teplé miestečko. Iní sa tam musia prebrodiť uličkou Via Giovanni Dupré, ktorá je jedinou prístupovou cestou na námestie predvečer pred pretekmi. Dostať sa tam cez dav ufrflaných Talianov nie je vôbec jednoduché. Vidieť však Palio určite stojí za to.
Samotným pretekom predchádza historický sprievod s pozoruhodným vystúpením sbandieratorov, resp. umelcov s vycibrenou schopnosťou manipulovať s vlajkou. Postupne námestím predefiluje pestrofarebná ukážka vojenských výstrojov z 15. storočia. Záver sprievodu zaklincuje príchod dreveného voza s hlavnou cenou drappellone, t.j. obrovskou štandardou so znakmi historickej Sieny, ktorá sa bude hrdo týčiť v múzeu víťaznej contrady.
Potom príde vytúžený moment. Na námestie vybehnú nabrúsení džokeji s jediným cieľom zvíťaziť a doniesť hlavnú cenu do štvrte. Domáci fanúšikovia nešetria hlasivkami a skandujú mená svojich hrdinov. Samotný štart môže trvať aj niekoľko minút. Faktom je, že štvrte majú medzi sebou uzatvorenú spojeneckú taktiku. Lenže hneď ako sú kone priamočiaro zoradené, zaznieva výstrel a začína sa jeden z najprestížnejších dostihov v Taliansku. Jazdci sa tlačia dopredu bičíkmi poháňajúc svojich tátošov s vidinou dostať sa na čelo pretekov. Tie sú naozaj drsné, trať má nepravidelný povrch a ostrá zákruta pri radnici spôsobuje viacero nepríjemných pádov. Je verejne známe, že preteky neprežilo už niekoľko koní. Zaujímavosťou je fakt, že aj napriek pádu džokeja sa kôň môže stále stať víťazom. Skrátka tu vyhráva v cieli prvý kôň a nie džokej.
Palio je kontroverzné aj v tom, že sa toleruje doping. To je dôkazom, že domácim naozaj záleží na víťazstve. A to nehovoríme o masných úplatkoch. Skrátka každý chce vyhrať za akúkoľvek cenu.
Po ubehnutí troch kôl sa víťazný kôň stáva miestnym hrdinom. Domáci okamžite vybehnú na námestie, aby sa ho dotkli a spravili si s ním nezabudnuteľnú fotku. Z radnice sa vyvesí vlajka víťaznej contrady a ulicu zaplavia široké stoly. Niekoľkotýždňové oslavy sa začínajú a záleží už len na domácich, kedy sa skončia.
