Miesto je u nás známe ako Špicbergy, ale presnejší názov je Svalbard (Sval nie je po nórsky sval, ale chladný a Bard je pobrežie, roh), ktorý pozostáva zo štyroch ostrovov: Spitsbergen, Nordaustlandet, Edgeøya and Bjørnøya.
Svalbard patrí oficiálne Nórsku, hovorí sa tam nórsky, platia tam nórske peniaze a nórske ceny, až na jednu výnimku, neplatia sa tam dane. Čiže mzdu dostanete nezdanenú a alkohol máte o polovicu lacnejší.
Žije na ňom 3000 odvážnych obyvateľov (z toho asi 300 Rusov a Ukrajincov) a rovnaký počet ľadových medveďov.
Od 26. októbra do 15. februára nevychádza slnko nad obzor a naopak, od 20. apríla do 23. augusta sa slnko tvári ako polnočné.
My sme leteli z Oslo 25. augusta večer 2 hodiny pred polnocou z úplnej tmy a hodinu po polnoci nás vítalo svetlo nad oblakmi. Keďže bolo dva dni po funuse, tak sa slnko schovalo a na zemi nás privítal pekný lejak. Pilot aj s pilotkou zvládli brzdenie na krátkej šmykľavej dráhe na jednotku. Pri čakaní na batožinu nás z reproduktorov privítal akýsi miestny vtipálek, že toto nie je počasie typické pre Svalbard a že nám praje príjemný pobyt. To ako bežne sneží, alebo padajú krúpy? Napokon bolo celý čas pod mrakom, kde-tu sa i objavilo slnko, čiže mal pravdu, počasie i pobyt boli príjemné. Teplota sa pohybovala niekde medzi 5-8 stupňami (plus), najteplejšie dni sú údajne aj okolo dvadsiatky a najchladnejšie v zime okolo štyridsiatky (mínus, samozrejme:-))
Letisko leží asi 4 km na západ od „hlavného mesta" oblasti Longyearbyen. Áno, Byen je nórsky mesto, ale nie je pomenované podľa dlhého roku, ale podľa chlapíka menom John Munro Longyear, ktorý ho založil presne pred sto rokmi pre jednu americkú ťažobnú spoločnosť. A ťaží sa tu dodnes, baní je po okolí roztrúsených neskromne.
Hneď pri letisku je jeden kemp, ale my sme sa ako správna nórska nižšia stredná vrstva :-) rozhodli ísť do niečoho teplejšieho. V centre mestečka sú 2 hotely (Radisson SAS a Rica za cca 1400 NOK/izbu a noc) a na južnom konci, v Nybyen, dva hostely (o necelú polovicu lacnejšie). Rozhodli sme sa pre ten južný koniec, nech máme v noci pod oknami kľud:-)
Miestny starožitný autobus (s dosť flegmatickým mladým šoférom) nás doviezol priamo pred hostel ešte/už za svetla, krátko pred druhou v noci. Izba ma veľmi príjemne prekvapila, veľkosťou i teplom (možno postele mohli byť trochu širšie:-))
Na celom súostroví je dobrým zvykom pri vstupe do každej budovy (s výnimkou obchodov) sa vyzúvať, dnes večer sme to ešte ako greenhorni ignorovali... dnes večer sme aj tak ešte neboli veľmi zablatení...
Po 6 hodinách spánku sme vstali na kráľovské raňajky, vždy sa mi páčili švédske stoly, i v Nórsku... Dokonca sme si na recepcii mohli požičať termosku, ktorú sme si mohli za jednu malú mincu naplniť doplna horúcim čajom.
Vytráviť sme boli potom prechádzkou do mestečka. Bola sobota ráno a tak všetky dve miniatúrne nákupné centrá boli otvorené. Dokúpili sme si nejaké zásoby, z ktorých sme si mohli potom večer v kuchynke uvariť večeru.
A hlavne, museli sme si požičať pušku, keďže sme nechceli stráviť celú dovolenku len v mestečku. Organizované túry jednak nemusíme a jednak boli predražené. A z dôvodu, že Svalbardu vládne ľadový medveď, tak bez pušky by sa za hranice mesta nemalo chodiť. V prvom športovom obchode sme nepochodili, keďže sme úprimne priznali, že ani jeden z nás nemá okrem strieľania zo vzduchovky v pionierskom tábore veľké skúsenosti so strieľaním a už vôbec nie na 800-kilové biele potvory. Majiteľ si chcel spraviť s nami výlet na strelnicu, ale to sa zas veľmi nechcelo nám. Šťastie sa na nás usmialo v druhom obchode, kde nám pušku aj s piatimi nábojmi požičali bez problémov. Priateľka má otca poľovníka, tak sa menovala do úlohy môjho osobného strážcu a vzápätí ju skoro vyhodili z potravín, predsa so zbraňou sa nenakupuje...
A ako sme sa vybrali s puškou na výlet, o tom niekedy nabudúce.
Fotodokumentáciu z celej dovolenky, asi 100 záberov, som uložil do tohto albumu.
