Motto:
Podľa jeho vlastných slov ale nebude potrebovať žiadnu pušku, žije na Svalbarde už tridsať rokov a nasledujúce dva týždne sa chystá stráviť na dovolenke na juhu.
„Kam sa chystáš?" spýtala sa VVR len tak mimochodom.
„Til Nord Norge, do severného Nórska."
„No, to sa ohreješ," utrúsil Hurvínek.
(Jan Šťovíček - Mapy končí nad Nordkappem)
Po vzdaní sa kľúču od izby na recepcii hostela sme sa vybrali popri riečke k mestečku. Cestou sme sa zastavili na cintoríne s niekoľkými hrobmi s jednoduchými bielymi krížmi a oznamom Pozor na padajúce kamene! (kríže boli priamo pod svahom Plateau). Mnoho Svalbarďanov umrelo mladých, okrem ľadových medveďov za to v minulosti mohla i španielska chrípka.
Pekný drevený kostolík majú zaujímavo riešený. Pri vchode sa len vyzujete a potom sa schodmi, alebo výťahom(!) presuniete na poschodie, kde je všetko. Oltárom a modlitebňou počnúc a vypchaným ľadovým medveďom a suvenírmi končiac. Tu sme si i spomenuli, že by bolo vhodné i nejaké tie suveníry nakúpiť. Žiaľ, žiadny personál, len kasička, do ktorej sme mali vhodiť peniaze. Hotovosť nám ale dochádzala, mali tam ale i platobný terminál. Skúsil som teda šťastie na ňom, samoobsluha dopadla neúspešne, suveníry sme si nakúpili u jednej Rusky v obchodíku v mestečku...
Po nákupe sme sa chvíľu opaľovali, než sme sa zviezli 4 km k letisku autobusom. Z mora na nás mávali asi tulene a tak nám i prišlo ľúto, že sme sa nevybrali na letisko peši.
Hala bola plná, let overbookovaný, ale podarilo sa nám úspešne zvládnuť check in, žiadna ponuka na predĺženie pobytu neprišla... Menej úspešný bol prechod cez bezpečnostnú kontrolu. Fosílie nazbierané pod ľadovcom boli predsa len kamene, ktorými by som mohol utĺcť pilota do bezvedomia a keďže som sa ich odmietol vzdať, putovali v krabici za ruksakom...
Z lietadla sme si ešte vychutnávali posledné pohľady na drsnú prírodu, ale žiadne pohybujúce sa biele šelmy sme nevideli. Spolusediaci v lietadle síce vravel, že nejakí rybári zazreli troch mackov pochutnávajúcich si na veľrybe pri Sveagruve, ale my sme opustili Svalbard bez pohľadu na tieto tvory živé. Videli sme len troch po smrti, jeden nás vítal na letisku, druhý stál pred recepciou v hoteli Radisson a tretí dával pozor na suveníry v kostole...
Medzipristátie sme mali v Tromsø, meste v severnom Nórsku. Tu nastala dosť komická situácia, napriek tomu, že sme leteli z Nórska do Nórska, museli sme všetci vystúpiť z lietadla a prejsť cez colnicu... Na Svalbarde totiž nie je daň na alkohol a domácim už z toho alkoholu šibe...
Priateľka nastúpila do toho istého boeingu a pokračovala do Oslo, ja som sa zviezol do mesta a spravil si rýchlu exkurziu v 22,3˚C, čo bol po 5-8 stupňoch teplotný šok... Ešte i z odpadkového koša na autobusovej stanici sa dymilo...
Okrem odparkovanej Hurtigruty (loď plávajúca popri nórskom pobreží z Kirkenesu do Bergenu), bielej katedrály, presklenej radnice a jednej ulice s obchodíkmi tam toho veľa na videnie nebolo, tak som po 2 hodinách nasadol i ja do lietadla smer Oslo.
Napriek krátkosti dovolenky sa radí medzi najlepšie, ktoré som kedy zažil...
Do zbierky nám okrem medveďov chýbala už len polárna žiara, preto by sme sa radi na Svalbard ešte niekedy vrátili...
