Nedeľa 15.10. Oslo-Madrid-Havana: Pôvodný plán bol odletieť dnes do Madridu, trošku sa adaptovať na vyššie teploty a zajtra pokračovať do Havany. Mesiac pred odletom ale prišiel e-mail, že pondelkový let je zrušený a systém nás automaticky presunul na utorok. Dúfali sme, že pri troške šťastia by sme mohli na Kubu odletieť ešte dnes. Hneď po prílete do Madridu sme sa vybrali hľadať kanceláriu AirEuropa. Na prvých informáciách nás poslali opačným smerom (asi aby sme si zvykali na latinskoamerické pomery:-)), ale po krátkej obhliadke letiska sme to našli. Horšie bolo, že pani z leteckej spoločnosti nás nevedela nájsť v počítači (to sa mimochodom zopakovalo o dva týždne na havanskom letisku, ale o tom neskôr) a poslala nás priamo na check-in. Jeden telefonát a držali sme v ruke boarding-pasy a po dvoch hodinách na španielskej pôde sme už sedeli v zadnej časti airbusu a prvýkrát v živote leteli z Európy smerom na západ.
Po desiatich hodinách, pár turbulenciách, dvoch jedlách a nejakom tom filme na obrazovke na sedadle pred nami sme si vzali firemné vankúšiky (nech si máme kam hlavu skloniť pri presunoch kubánskymi autobusmi) a o 19:00 kubánskeho času (o šesť hodín menej ako v EU) sme sa konečne nadýchli Ameriky... Vlastne ešte nie, najskôr bolo treba prejsť cez imigračnú kontrolu. Niekoľko radov, nejaká tá rozčúlená pani, keď úradníčka odišla od okienka práve keď ona bola na rade a hustý nikotínový dym vo vzduchu, tak taká bola naša prvá asi hodina a pol na Kube. Priateľka šla odvážne prvá. Úradník sa jej spýtal, kde budeme bývať. Podľa rád sme mali vybavené ubytovanie na prvé tri noci a tak mu sebaisto odpovedala to, čo si zapamätala: Altos? Obaja sme si mysleli, že to je nejaká havanská štvrť, neskôr sme pochopili, prečo sa na ňu tak chápavo pozeral a mňa sa radšej už ani nič nepýtal, keď mu vlastne vysvetlila, že budeme spať na poschodí:-))
Ruxaky už ležali položené mimo pásu, vzali sme si ich, automaticky z nich odstránili a vyhodili batožinové lístky, pani pri východe nás bez nich nechcela pustiť von, tak sme sa po ne vrátili, vylovili ich z koša a vyšli na parkovisko pred letiskom. Chceli sme vyskúšať miestny autobus, stálo ich tam dosť, nik nám ale nerozumel, tak sme sa do centra napokon zviezli s dvoma Španielkami taxíkom. Po pol hodine nás taxikár vyhodil neďaleko Plaza de la Revolución pred súkromným bytom na poschodí a príjemná majiteľka Silvia s celkom slušnou angličtinou nás vzala dnu napriek tomu, že sme si cez internet objednali ubytovanie až od zajtra. Býva so svojou matkou a privítanie bolo veľmi milé, izba je veľká so súkromnou kúpeľňou, v sprche aj teplá voda, posteľ trošku mäkká, nad ňou ventilátor, ktorý sme nechali na noc pustený, ale klimatizáciu sme radšej hneď vypli, lebo sa potrebujeme vyspať...
Pondelok 16.10. Havana: Ráno sme vstali až o deviatej. Silvia nám s mamou pripravili raňajky. Žlté pečivo, k nemu vajíčko, nasladlé párky, neskutočne čiernu kávu, k nej teplé mlieko, 100% džús (šťavu z pomarančov) a taniere plné ovocia a zeleniny (uhorky, paradajky, avokádo, guave, papayu, ananás a banán). Takéto raňajky sme s malými obmenami mali nasledujúcich trinásť rán...
S plnými žalúdkami sme sa vybrali do mesta. Ako prvú sme vzali útokom štvrť Vedado a kanceláriu Cubana Airlines, kde sme si vyzdvihli letenku na štvrtok na vnútroštátny let na východné pobrežie. Dvaja odvážlivci:-)
Prešli sme sa po nábreží, slávnom Malecone, vlny ale neboli také vysoké ako som videl raz v TV a tak sme sa suchou nohou dostali až na námestie s čiernymi zástavami a veľkým plagátom Viva Fidel! Asi sa tu chystá nejaká oslava... Ulice v tejto štvrti boli pomenované tak po americky. Číslami a kolmo na nich písmenami. Na rohu M a 23 sme si chceli v jednej cestovke objednať na zajtra nejaký celodenný výlet. Kým sme si listovali v katalógu, pani nám zadriemala, kým som si ju stihol ofotiť, tak jej žiaľ zazvonil telefón...škoda. Napokon sme si vybrali Viñales, mestečko s údolím na západ od hlavného mesta.
Naša súkromná prehliadka Havana pokračovala smerom k univerzite, cestou mala byť židovská synagóga, ktorú sme ale nenašli, zato sme narazili na našu prvú lekáreň. Trošku menší sortiment než na Slovensku:) Na univerzite sme si odpočinuli v tieni spolu s peknými kubánskymi študentami a okolo nemocnice sme sa vybrali dolu na Námestie Revolúcie vidiac prvé camello (to sa ťažko vysvetľuje, to treba vidieť, jednoducho taká ťava z plechu prirazená na nákladné auto a prepravuje to ľudí, ktorí visia i z okien...chcel som vyskúšať, neprehovoril som ale priateľku:))
Pamätník s múzeom na námestí je dnes zavretý, čo nás mohlo napadnúť, však je pondelok. Taxíkom sme sa zaviezli do starej Havany, na Plaza de la Catedral, katedrála tiež zavretá, na Plaza Vieja si posedeli pri pomarančovej šťave a živej kubánskej hudbe a po boulevarde Obispo sa dostali k asi najvýraznejšej havanskej budove Capitolio Nacional, podobajúcej sa nápadne na Biely dom. Dnu sme sa samozrejme dnes tiež nedostali...
Nasadli sme do cocotaxi, kópia ázijských tuk-tukov, chceli sme do China Townu na nejakú dobrú večeru. Boli sme už dosť unavení a tak nás coco-taxikárka presvedčila, že tam nevaria dobre a zaviezla nás tam, kde varia dobre. Tam to ale stálo toľko, čo celomesačná mzda priemerného Kubánca. Mierne nahnevaní, že sme sa tak nechali nachytať, sme prešli peši okolo železničnej i požiarnej stanice do čínskej štvrti, kde to naozaj nevyzeralo lákavo, ale najedli sme sa tam vynikajúco a spláchli to pravým domácim pivom, ja som ochutnal Cristal, priateľka Bucanero.
V dobrej nálade sme prišli už za tmy na byt, prvý deň na Kube sa vydaril...
