Vyrazili sme v sobotu ráno... neďaleko za Bergenom, hneď na prvom stúpaní, začalo naše autíčko protestovať a my ako motoristickí analfabeti sme dostali celkom strach. Za pomoci priateľov na telefóne a hlavne jedného kovboja na benzínke sme zistili, že to je len variaca sa voda v chladení. Zaimprovizovali sme, priliali trošku nemrznúcej zmesi a výlet mohol pokračovať:-)
Valili sme si to po polostrove Fusa s prvou zastávkou v kostolíku v Holdhuse s príjemnou vôňou dreva, aj sme si zazvonili na zvone...
Užívali sme si atmosféry Hardangerfjordu, odkiaľ pochádza môj najobľúbenejší nórsky (jablkový) džús...
Podarilo sa nám o dve minúty zmeškať kompu na druhú stranu, na ďalší polostrov Kvinnherad.
Hodina čakania a po nej najmenší škandinávsky zámok Rosendal s nádhernou záhradou plnou ruží a alergika dráždiacich vôní...
Pokračovali sme smerom na sever, keď tu zrazu preťal cestu vodopád valiaci sa priamo do fjordu...
Z mestečka Sundal sme si spravili prechádzku k ľadopádu Bohundsbreen , pripadal som si ako v mojich obľúbených Tatrách... Čučoriedky, lesné jahody, mňam...
(tá svetlá časť pod ľadovcom, to nie je od západu slnka, ale od zmeny klímy a roztápania sa masy ľadu)
Na spiatočnej ceste nám cestu skrížil nadržaný býk, aj sme dostali celkom strach, ale po krátkom očumovaní nás pustil bez ujmy na zdraví a začal sa zaujímať o kravy...
Nasledoval 11 km dlhý tunel popod ľadovec Folgefonna do najškaredšieho nórskeho mesta Odda, kam ale tiež dorazili čínski kuchári...
Po chutnej večeri sme si dali výborný dezert, sladučké čerešne priamo zo stromu v kempe pri mestečku Utne. Unavení sme zalomili, ako keď utne.
V nedeľu ráno sme pokračovali uzučkou cestičkou s nádhernými výhľadmi na Hardangerfjord...
...až sme dorazili priamo pod ľadovec Folgefonna (1654 m.n.m)
Ako vidno, som človek, ktorý chce mať vždy to, čo je tak akosi nedostupné. V zime utekám na dovolenky do teplých krajín a v lete sa musím ísť lyžovať...:-)
Ľudí nebolo na svahu veľa, nejaký ruský a rakúsky národný tím a nejakí tí miestni chalani akrobati skúšali vzdušné figúry...
My sme pre zmenu skúšali UV lúče bez doma zabudnutého opaľovacieho krému... fungujú, máme pekné červené tváričky:) Ako sa vraví: Obuvníkove deti chodia bosé...
Odmenou nám ale boli nádherné pohľady dolu do fjordu...
...či smerom hore, tam, kde sa ľadovec spája s nebom...
A trošku pohybu tiež neuškodilo:-)
Nórska príroda je jednoducho to najkrajšie, čím mi toto kráľovstvo učarovalo...
Na jeseň si snáď dáme reprízu...
