Teplotný šok z nórskych mínus desať na prímorských plus osemnásť sme zvládli s blahom a príjemnou rozkošou.
Prvý večer to odniesla puklica na požičanom aute...
Druhý večer sme dorazili do maličkej Mertoly vo vnútrozemí. Najprv sme vyskúšali silu omietky v jednej takej uzučkej uličke, našťastie sme mali silnejšie auto...
Potom sme sa šli upokojiť niekam na večeru. Prvý podnik vyzeral zvláštne, mŕtve ryby za sklom nás posunuli do ďalšieho. Jeden člen výpravy sa asi inšpiroval a objednal si rybaciu polievku. Pravdepodobne tam majú len jeden rybací sklad, pretože drvivú časť noci strávil potom nad záchodovou misou...
Nepoužiteľný bol aj ďalší deň a tak sme premenovali Mertolu na Mŕtvolu...
Tretí deň sa na prekvapenie nič nestalo, dokonca sme úspešne dorazili do Lisabonu a naša šikovná šoférka zvládla i mierny veľkomestský chaos a skvelým ťahom zaparkovala priamo pred hotelom...
Štvrtý deň sme sa snažili dokázať ako zvládnuť Lisboa em um dia (celé mesto na jedného Valentína). Takí sme boli do tej úlohy zažraní, že sme celý deň nič nejedli a tak asi okolo deviatej večer sme zapadli do druhej možnej reštaurácie, lebo od hladu sme už nič iné ani nevideli a nervozita stúpala každým krokom. Tento krát nesadol krvavý steak mne, našťastie to nedopadlo tak dramaticky a noc som strávil v posteli, akurát že nepoužiteľný na valentínske romantické činnosti...
Posledný piaty deň sme dohnali to málo z metropoly, čo sme nestihli za posledných 24 hodín a autom nabrali smer na južné pobrežie, odkiaľ sme leteli späť do Nórska. V rámci šetrenia a používania nízko-nákladových spoločností sme strávili noc na oboch frankfurtských letiskách a presunom medzi nimi.
V šiesty deň skoro ráno sme leteli do Oslo s otázkou, ako to zvládneme v práci. Snehová búrka nad mestom, zavreté letisko a Ryanair rozhodnutý pristáť v Stavangeri, čiže na opačnom pobreží kráľovstva, rozhodli za nás... No nič, aspoň sme videli ešte raz Atlantik a tiež to, že na istom území Škandinávie už začala jar... Dúfali sme, že to dlho nepotrvá, kým poletíme do nórskeho hlavného mesta, čiže sme zostali trošku zaskočení, keď nám pilot oznámil, že pôjdeme autobusom, lebo on má namierené do Newcastle...
Tým pádom sa nám dovolenka predĺžila o jeden deň, počas ktorého sme videli krásne nórske fjordy v snehovom kráľovstve. Po čase sme to ale prestali vnímať, lebo asi ročné dieťa sediace cez uličku dávalo skoro celých 8 hodín jazdy najavo svoju nespokojnosť z nízko-nákladových služieb a jeho matke to bolo vcelku jedno...
Napokon sme dorazili na letisko namiesto o 9:00 o 18:30, ryanair agentka naše sťažnosti neprijímala so slovami, že ona je len agentka a poslala nás do Írska na centrálu... My sme radšej šli domov, na záver nás ešte pre istotu sklamali nórske železnice. IC z mestečka pri letisku meškal pri príjazde do mesta, kde sme mali prestupovať, 5 minút a tak sme osobáčiku do nášho zapadákova zamávali z okna. Tie 3 minúty, ktoré by tá lokálka získala, keby počkala na zopár cestujúcich z ICčka, by asi položili celý systém miestnych železníc. Bolo deväť hodín večer a ďalší prípoj šiel o dve hodiny. Unavení sme sa zložili do expresného busu smerujúceho do našej oblasti s nevrlým šoférom a výlet sme zakončili 30-minútovým pochodom nočnou zamrznutou krajinou...
Nabudúce pridám trošku viac cestopisnejších zážitkov z krásneho Portugalska aj s príslušnou fotodokumentáciou...
