Keď sa pred mesiacom prišlo na to, že vďaka šťastným náhodám budú tri dni voľna (sobota-pondelok), začalo sa vymýšľať, kam by sa tak asi zašlo na výlet. Pôvodný plán bol juh Európy. Jednak vďaka klíme, ktorá bola v apríli na západnom nórskom pobreží ešte mrazivá a druhák neskutočnou túžbou po čvachtaní sa vo vode teplejšej než pre ľadové medvede. V tak krátkom predstihu bolo nemožné nájsť cenovo prijateľný let na juh a s odstupom času sa nedá sťažovať na výber úplne opačným smerom...
Teplota v Bergene medzičasom stúpla na 20°C a tak dobre padlo vrátiť sa do reality a jednociferných hodnôt...
Klin sa klinom vybíja a keďže zmena práce mi nespravila práve najlepšie, depresívne nálady sa rýchlo rozplynú v depresívnom prostredí.
48 hodín, 600 km, návrat po 4 rokoch. Akosi sa ale stále neviem zbaviť pocitu neskutočného snobizmu... :) Cesta začala trošku v panike, keď som na poslednú chvíľu nevedel nájsť pas. Keď si v Kodani pri check-ine vypýtate miesto pri okne, tak ho zaručene dostanete do uličky. Miesta bolo napokon dosť, viditeľnosť, žiaľ, skončila odklonom od nórskeho pobrežia.
Hafnaberg
Vitajte v mesačnej krajine,

hodinové šúchanie nôh v piesku stálo za to, romantické prílivové vlny a nad tým hejná vtákov.

A kde sa vzal, tu sa vzal (v r. 1878), najstarší islandský maják ( Reykjanesviti).

Bláa lónið
A áno, i na čvachtanie prišlo,

neskutočný pocit, ešte i tie kamene vyzerajú, že si to užívajú...

najťažšie bolo vyjsť z vody a potom rýchlo, či už do sauny, alebo do baru :)

Kúpať sa v Modrej lagúne musí byť zážitkom najmä v zime, keď je všade vôkol sneh, ale ani taký jarný západ slnka nie je na zahodenie.

Vydržalo sa až do záverečnej (21:00) a tak sa naskytol i takýto pohľad na vyľudnenú dymiacu lagúnu.

Večerný Reykjavik je zvláštny. Malomeštiacke mesto, kde ľudia nevedia, čo so sebou. A Poliaci sú samozrejme všade :-)) Ubytovanie v hlavnom meste je na vysokej úrovni, aspoň čo sa cien týka. Pokiaľ spíte v hoteli s mikroizbami veľkosti kajút, neskrachujete. Počíta sa s tým, že do hotela sa predsa chodí len prespávať, no nie? No áno :) Na poličke boli tri knihy. Dve biblie v štyroch jazykoch a telefónny zoznam. Z toho som stále unesený. Hľadá sa podľa krstných mien.

Ako milovník world music som sa tešil na miestnu scénu. Stačí zapnúť autorádio a... Americké country, arabské rytmy, trvalo nekonečne dlho, než zaznela prvá Björk, ale aspoň sa nakúpili nejaké cd a doplnil sa hudobný rozhľad. Vytešujem sa z nich dodnes, na Islande sa robí úžasná muzika...
Národný park Þingvellir Nedeľné počasie bolo o čosi smutnejšie. Ale poznáte lepší vzduch ako ten čerstvý práve po daždi? Pľuca si to vychutnali.

Upozornenie pre amerických a japonských turistov bolo zbytočné, vo vode sa váľala kopa hodnotného kovu...

Geysir Škoda, že spí, ale turisti nespia nikdy a čakajú v pozadí na mladšieho brata menom Strokkur.

A tu je (skoro) v plnej kráse.

Po výstreku musí nasledovať náplň, o 7-10 minút bude vládať znova... :)

Gullfoss
Ovplyvnený Nórskom ma už nejaký ten vodopád neohúri, ale tento je jednoducho zlatý...

V chate pri ňom podávajú vynikajúcu miestnu špecialitu, jahňaciu polievku, mňam...
Hekla (1491 m.n.m.)
Sopka, naposledy chrliaca lávu na počesť ukončenia môjho VŠ štúdia (čo nie je zas až tak dávno:)). Jedným z mojich snov je raz (až nebude zahalená v oblakoch) ju pokoriť...

Krýsuvík
Posledné kilometre na Ostrove viedli cestou...

necestou...

...na inú planétu :)

...kde sa piesok sypal...

...a blato bublalo...

Takk Ísland...