V piatok po práci sme sa ešte zastavili v Oslo u jedného známeho na čaj, pokec a odparkovanie nášho poštárskeho auta. Po zotmení sme sa odviezli preplneným vlakom na letisko a počkali si na naše nízkonákladové poľské lietadlo... Bolo príjemné a smiešne zároveň počúvať poľské letušky... państwo prośe nepalić na pokłade naszego samolota...Pastva pre uši. A to ich menu... Bolo by hriechom nedať si ponúkanú gorącu czekoladu, alebo kawu i rogalik...
Pristávanie vo Varšave bolo strhujúcim zážitkom, ešte niekoľko desiatok metrov nad pristávacou plochou sa zdalo, že kontrolu nad lietadlom nemajú piloti, ale rôzne vzdušné prúdy... dokonca i po pristátí sa do nás opieral nejaký ten snehový víchor a snažil sa nás vytlačiť z nie úplne odhrnutej plochy... a keď sme to konečne zabrzdili kdesi na okraji letiska, tak boli na veži asi takí prekvapení, že trvalo skoro desať minút, kým po nás poslali nejaký autobus... Musím priznať, že som toho už nalietal dosť a toto bolo asi najdramatickejšie...
S taxikármi na letisku bol dosť ťažký dohovor, tak sme vzali nočný autobus MHD, bolo už niečo po polnoci. Šofér ani ja sme nemali dostatok drobných, napokon nás vzal a odpustil pár grošíkov, za čo som mu v centre vrátil neoznačené lístky, nech má chlapec radosť... Na vlakovej stanici sme si kúpili lístok na zajtra ráno (akurát nechápem, prečo sa medzi polnocou a 1:00 nedajú na nonstop otvorenej stanici kúpiť žiadne miestenky...), mali sme trošku problém s kúpou, najprv nás poslali od jedného okienka k druhému, tam nám predali miestenku na iný (skorší) vlak, ako sme chceli, potom nás zas volali od toho druhého okienka k prvému, jednoducho chaos...
Unavení sme po štvrťhodinovej prechádzke nočnou Varšavou v hnusnom počasí (sneh s vetrom priamo do očí) dorazili o pol druhej do hotela, vypadal v rekonštrukcii, aj som sa zľakol, že noc strávime na ulici, napokon sme boli príjemne prekvapení kvalitou izby (naozaj nádherná), škoda, že sme na nej strávili len päť hodín...
Ráno nás čakala 4,5 hodinová jazda poľským EC do Ostravy. Jedna pani nepekne a česky okomentovala fakt, že vlak s odjazdom 7:10 ohlásili 7:08... Stihli sme ho a usadili sa v typických veľkopriestorových českých (slovenských?) vozňoch a dospali minulú náročnú noc.
V Ostrave nás privítalo husté sneženie, nádherné veľké vločky. A smska, že už je jasné, že som dorazil na Moravu, keďže ešte pred dvoma hodinami bolo nádherné slnečné počasie...
Najprv sme si zašli na obed do Gruzie, našej obľúbenej reštaurácie. Taká pobavená čašníčka, stále sa smiala, aj keď nemali zemiaky, dokonca ani brambory:) a ani moje obľúbené pivo.
S plnými žalúdkami sme sa vybrali na nákupy, len sme neodhadli, že po jednej poobede v sobotu už je centrum vymreté... zapadli sme teda aspoň na hodinu do 4-poschodového kníhkupectva a dôkladne ho prešli odhora až dolu. Nasledoval ešte jeden hypermarket, doplnili sme zásoby normálnych potravín na pár mesiacov v Nórsku dopredu a potom sa šli zložiť k jednej kamarátke na byt. Taký milučký pavúčik, predstavte si niekoho chudšieho a menšieho než ja a potom si ho predstavte s tehotným bruškom:) Bola trošku vystresovaná, pred chvíľou im zomrel sused z bytu pod nimi.
Pokecali sme, pozreli fotky z lyžovačky vo Francúzsku, nech vieme, čo nás budúci týždeň čaká a potom sa vybrali na spoločenský večer. Priateľka so svojimi bývalými kolegyňami do čajovne, ja zas so svojimi na typický bowling. Nás sa zišlo napokon sedem, trošku škoda, že nie na typickom mieste, skúsili sme dnes podnik v centre, ale ani dráha, ani večera neboli na klasickej úrovni. Na druhú stranu, zábava bola na ešte lepšej úrovni než minule, nabral som si endorfínov do zásoby a zistil, že mi tí milí ľudia v Nórsku naozaj veľmi chýbajú. Keďže noc bola ešte mladá a len dvaja členovia expedície odpadli na ceste k partnerom, vzali sme to priamo na Stodolní do stodoly. Skúšali sme smotanové drinky, viesť duchaplné reči o sexe (vedeli ste, že na Stodolní sa podprsenky veľmi nenosia?:)) a chápať vtipy jednej z partie, ktorá ich chrlila jeden za druhým, škoda, že mám na vtipy tak slabú pamäť, hneď by som sa podelil...
Okolo polnoci som si vyzdvihol priateľku u tehotnej kamarátky a presunuli sme sa k "mojej laborantke" do Hrabůvky, kde som hlavu sklonil už po vianočnej akcii...
Túto noc sme spali asi o hodinu dlhšie ako minulú, pretože nás čakala premiéra pendolínom do Prahy. Mohlo ísť azda len trošku tichšie. Počas jazdy vypadol software len dvakrát, takže nám jazda do Prahy zabrala o hodinu menej času než tá z Varšavy.
Na Holešovice si pre nás prišiel veľmi dobrý "rodinný priateľ", s cestovateľským srdcom snáď väčším než mám ja (zakladá cestovku, v ktorej mu možno bude v Nórsku robiť sprievodcu moja maličkosť:-)) Chcel sa zavďačiť mojej krajšej polovičke, tak dorazil aj s polročnou mačičkou... trafil do čierneho:) Auto, na ktorom prišiel, malo výborný tuning, asi mu chýbal výfuk a rozhodol sa vybrať nás na malý výlet po okolí Prahy. Na Dejvickej sme ešte nabrali moju sestruldu jedinú aj s jej španielskym priateľom (myslím, že mal chlapec zážitok) a nabrali kurz ani neviem, ktorým smerom, až sme dorazili do dedinky Davle do výbornej rodinnej pizzerie.
Začínal nás trošku tlačiť čas, takže na spiatočnej ceste smer Ruzyně so stúpajúcou rýchlosťou stúpali i decibely, už som aj začínal premýšľať, či by to kamarát nezvládol odmanévrovať až na Gardermoen (letisko v Oslo) :-)
Zastavil ešte na takom jednom kruháči neďaleko letiska, odkiaľ sme si vychutnávali pristávanie jedného boeingu z neskutočnej blízkosti (nízkosti)...
Potom už len ľudoprázdna hala letiska (ani som nevedel, že majú v Prahe nový terminál), najdôležitejší security personal na svete (vy tam máte v bunde nejakú baterku?) a dvojhodinový bezproblémový let späť do Nórska...
Celý výlet mal ešte jeden zaujímavý záver: tri dni po odchode z Ostravy mi prišiel mail: Jo to jsem ti chtela napsat. Opet jsi odjel z Čr a roztal nam snih, tak zase mame po prdeli.
