Premiéra s kontrolou tekutín pred odletom na Oslom (nórskom) letisku.
Utopené WC na Orlom (parížskom) letisku. Hodinová jazda autobusom č. 183 relatívne do centra. Nie vždy je najlacnejšia alternatíva z Lonely Planet najzaujímavejšia.
Perfektne prepracovaná koľajová sieť MHD (metro, RER, SNCF).
Neskoré raňajky v kaviarničke v tieni Notre Dame, mandľový croissant, káva a domáca varená čokoláda, príjemne zahriali na duši i na tele. Nasávanie adventnej atmosféry vo vnútri Notre Dame i Montmartre. Interiér toho od Amélie bol krásne nasvietený, istá TV tam natáčala omšu pravdepodobne do nejakého filmu, lebo bola prerušovaná akousi pani, asi režisérkou. Trhy na Montmartre, nie je to síce bratislavské Hlavné námestie, ale nebyť začínajúceho lejaku, pocit by bol rovnaký. Suveníry od výmyslu sveta, dokonca aj od výmyslu Kuby...
Arc de Triomphe, alias Víťazný oblúk a po výšľape niekoľkých mnoho schodov sledovanie stmievania sa nad Champs Élysées (AŽ o pol šiestej na rozdiel od nórskej pol štvrtej). Vychutnávanie si jej ruchu z vtáčej perspektívy a vzápätí i z tej mravčej, ako chodci po vianočne vysvietenej a neľudsky ľuďmi preplnenej Avenue. Už len ten sneh chýbal. Akási víťazná vojenská maškaráda pod oblúkom. Nakukovanie do obchodíkov i megalomanských obchodov, nie, tu vianočné darčeky asi nenakúpime.
Hľadanie reštaurácie na naše vyhladnuté žalúdky (déja vu z februárového Portugalska:-)
Večera v príjemnej reštaurácii Spicy. Ten tekvicový krém ako predjedlo a ani jahňacinka s wokom neboli až také veľmi korenisté... Len to ružové vínko Bailly sa k nej veľmi nehodilo. Nechápem dobrý francúzsky zvyk, keď po zápornej odpovedi na otázku: Nejaký dezert, kávu? prinesie čašníčka v momente účet. Pôsobí protitingeltovo...
Eifelovka sa v tme vyníma najkrajšie. Každú celú hodinu hra svetiel. Rameno so schodiskom uzavreté a pred výťahom dlhočizný rad. Takže niekedy nabudúce a dáme si radšej palacinku... Pocit, že nás nik ako turistov neotravuje narúšajú davy prisťahovalcov, ktorým bliká do tváre plastový Eifel naplnený fosforom...
Na hotel neďaleko Moulin Rouge sme dorazili krátko pred polnocou. Van Gogh, meno jeho. Na izbe obraz Hviezdnatá noc nad Rhônou. Presne ten, ktorý priateľka po úpornom boji poskladala ako puzzle. Milé. Izba zvaná superior room pre dvoch na smrť unavených turistov zbytočne veľká... Vaňa v luxusnej kúpeľni ostala nevyužitá... Klimatizácia si to pofukovala ponad posteľ do predsiene a nejako inštiktívne sa cez noc vypla. Žiadne okná. Takže nedeľná ranná mrazivá mierna dezorientácia. Neviem, Francúzi ešte neprišli na raňajky formou bufetu? Viem, že sa to volá švédske stoly, ale zas nie sú od seba tak ďaleko:-) Povinný croissant, čerstvé bagetky a vynikajúce capuccino urobilo deň hneď krajším.
Fotenie sa v odraze vianočných gulí na ihličnane pred Notre Dame. Prechádzka po ľudoprázdnej Champs Élysées, nákup suvenírov (pravé francúzske chleby a sladké pečivo v pekárni) a hurá do Versailles. Dnes tu niekto oslavuje a dnes nás do zámku pustili zadarmo. Dokonca i do súkromných kráľovských komnát, kde sa dá inak vraj veľmi ťažko dostať. Asi vďačíme prvej nedeli v mesiaci, aj keď v Lonely Planet sa to nespomína. Dosť dobre utajená náhoda, príjemne potešila. Vedeli ste, že králi v 18. storočí používali splachovacie záchody? A že mali nástenné hodinky, ktoré ukazujú dodnes presný čas i dátum aj s fázou mesiaca?
Po troch hodinách na zámku nám nad ním vyšlo i slnko a tak sme nakukli i do záhrad.
Dosť fučalo, i keď nórske mrazy to neboli... ale na odfúknutie chodníka spod zámku to stačilo:-)
Vlakmi RER sme sa po dedinkách pod Parížom dostali až do oblasti Orly a boli pripravení (no, nie tak úplne) na návrat do Oslo. Pri check-ine sme bojovali s pokušením nenápadne sa presunúť do vedľajšieho radu...
Vzlietli sme s miernym meškaním, pri nastupovaní do lietadla sa zrazu vypli všetky svetlá, z kabíny od pilota sa ozývalo nepríjemné pípanie a pilot len s kľudným hlasom oznámil, že jeden agregátor vypovedal službu a musíme počkať na záložný. Posedeli sme si asi 20 min, čiže francúzski technici sú celkom zruční...
Oslo nás vítalo svojou typickou nulou a silným vetrom, ktorý spravil z pristávania malé dobrodružstvo... ešteže som vybral jediné miesto v lietadle bez okienka:-)
Už sa teším na ďalší výlet... o dva týždne letíme do Viedne.
