Keď som sa tým chválil predvčerom jednému kamarátovi na povianočnom večierku na slovenskom veľvyslanectve v Oslo, ten sa chutne opýtal: „Teraz sa mi nesmej, ale Madrid, to je v Španielsku?" Nesmial som sa, trafil sa:-)
Krátke stretnutie s týmto mestom sme mali už v októbri po návrate z Kuby, ale tie dve-tri hodiny boli vtedy zúfalo málo. Tak sme si to vynahradili teraz.
Symbol mesta Madrid: macko pochutnávajúci si na jahodovom strome
Oproti Parížu je centrum mesta akési menšie, ale znalosť angličtiny je zas porovnateľná:-) Mesto plné úzkych uličiek, fontán, kostolov a zelene. Nasávali sme pokojnú atmosféru sobotného dopoludnia v parku Retiro Mediodía sediac pri jazierku s člnkujúcimi sa párikmi, či pozorujúc bábkové divadlo jednej milej pani s hrôzostrašným hlasom. Prechádzka po aleji nás presvedčila, že pasca vo forme výpredajov číha i tu... Možno táto žena by si mohla kúpiť čosi na seba:)
Plaza de Colón
My sme sa zásobili červeným vínom (ceny alkoholu v Nórsku sú všeobecne známe:)) a potom sme si to už namierili priamo do slávneho Prada. Nasledovalo trojhodinové systematické blúdenie po nádhernej galérii, po chvíli mi už niektoré obrazy splývali do jednej farebnej palety... ale napríklad taká Záhrada pozemských rozkoší sa prehliadnuť nedala... akurát škoda, že fotiť sa nedalo, najviac určite trpela skupinka Japoncov, jeden pán bol obzvlášť zaujímavý, písal si do zošitka názvy obrazov, ktoré ho asi zaujali, bolo ich dosť...
Bosch, Hieronymus: The Garden of Delights (Zdroj: http://www.ibiblio.org)
Po tomto kultúrnom zážitku nám dosť vytrávilo a tak sme sa vybrali hľadať nejakú prázdnu cenovo prijateľnú reštauráciu. Bolo už skoro deväť hodín a zdalo sa to byť ako neuskutočniteľný plán. V uličkách plno ľudí, pred niektorými podnikmi dokonca stáli rady, ale napokon sa na nás usmialo šťastie v nie práve najčistejšej zapadnutej krčmičke, kde mi padol za obeť jeden králik...
Španielske pivo sme potom trávili prechádzkou po nočnom Madride, nasávali sme skvelú atmosféru preplneného centra, až sme sa dostali na krásne osvetlenú Plaza Mayor, kde sme unavení usúdili, že na dnes toho už bolo dosť a vrátili sa na hotel.
Nedeľné ráno sme začali tam, kde sme večer skončili. Na hlavnom námestí bolo podstatne menej ľudí, ale aj tak tam bolo živo. Taká menšia burza známok, odznakov, mincí a iných carachov. Odolal som kúpe nových slovinských eúr a prešli sme sa cez viacero vďaka omšiam otvoreným kostolom až ku kráľovskému palácu, ale z časových a unavených dôvodov sme si ho nechali na inokedy.
Palacio Real
Čakala nás už len jazda metrom a odlet z tohto mesta s atmosférou. Zubaté slnko sa na nás usmievalo, ako tak ponad lietadlo zapadalo za obzor. V Nórsku nás čakalo prekvapenie, po tom, ako som mal v piatok premočené nohy z čľapkanice, nebolo v nedeľu po snehu ani stopy pri plus piatich stupňoch. Dlho to ale tej jari nevydržalo a v stredu sa rozsnežilo znova (asi nejaká nová tradícia) a skončilo až dnes, takže to tu konečne vyzerá ako v januári. My sme to ale radšej pozorovali spod periny ponad plápolajúci kozub a niekam na juh sa vyberieme zas ďalší víkend...
