Rozlúčka s kráľovstvom ľadu nie je veru ľahká, ale nedá sa nič robiť, už nám prilieta záprah do saní...Zbohom, Ilulissat, bolo nám s Tebou krásne...
Kangerlussuaq
Oblaky sa trhajú a pod nami sa črtá cieľ, ale... kde je mesto?
Kangerlussuaq je jedna veľká pristávacia dráha (sem smeruje 90% letov z Európy), okolo ktorej je niekoľko desiatok domov s asi 500 obyvateľmi, z ktorých snáď všetci robia na letisku :)
Dve veže...
A golfová dráha, ktorá tu ostala po unudených amerických vojakoch...
Cestou k nej si treba dávať pozor na všakovaké potvory... (muscox - čosi medzi ovcou a kravou, respektíve baranom a býkom)
Tie sa pred nami skryli, ale jeden sob sa popri nás prehnal DedoMrázovskou rýchlosťou :)
Je to poznať, jeseň je tu.
Sugar Loaf, jeden z vrcholov v okolí mestečka... Tu kdesi sa mi záhadne stratil šálik... :)
Posledný pohľad na grónsky ľad...
A vodu, ktorá sa z neho oslobodzuje...
Po siedmych dňoch túr a niekoľkých desiatok kilometrov v nohách už toho začíname mať pomaly, ale isto dosť. Navyše sa nám stratila vychodenácestička a tak sme objavili i takéto panenské morské oko...
Nádherné na tejto usadlosti je, že i cesty ďaleko od posledného obývaného domu majú svoje meno...
V celom Grónsku je dosť mizerná cestná sieť, najviac rozšírená je ale práve tu, asi 70 km. Nemohli sme si na záver nechať ujsť jazdu z hostela na letisko v tomto geniálnom autobuse...
Neroň, Grónsko, krvavé slzy, skúsime sa vrátiť :)
Takuss!
