IceEqi
Tretí deň začal na dovolenku veľmi skorýmvstávaním, o siedmej bolo nutné usmievať sa v prístave. Ešteže je v tomtoročnom období o tomto čase svetlo.
Ono sa to usmieva,keď sa na slnku vyhrievajú takéto skvosty...
Po štvorhodinovejplavbe sa voda začala trošku ochladzovať a zahusťovať...
Zastavili sme sa a vychutnávali si morské potvory (klasický obed na lodiach všade na svete), dnes v tieni ľadovca Ice Eqi. Mŕtve ticho občas preťal zvuk padajúceho ľadu. Jeden z najkrajších pohľadov, keď sa odtrhne časť ľadovej steny, chvíľu sa nedeje nič a potom sa kdesi z hlbín zdvihne obrovská vlna.
Loď nás vysadila vo Viktorovom prístave a odplávala preč.
Rozložili sme stan v romantickom zátiší pri plese s priezračnou vodou a vybrali sa na prieskum.
Tu sa práve snažím dostať bližšie k ľadovej kráske, výstup po moréne vyzerá jednoduchý, prebrodenie dvojstupňovej vody náročnejšie...
Nie, nepôjde to, uronil som ľadovú slzu...
Sadol si na kameň a pozoroval farebné hry slnka...
Vonku sa ochladilo i zotmelo, najvyšší čas zababušiť sa do spacáku...
A pred odchodom do ríše snov ešte odplašiť polárnu líšku, ktorej zavoňali naše odpadky :)
Indlandsisen
Štvrtý deň, vrchol celej grónskej expedície. Spolu so štyrmi Dánmi sme sa vybrali cez hory a doly na črtajúci sa vnútrozemský ľad.
Polárni bádatelia, samozvaní vedci a iná háveď dopraví do vnútrozemia ťažké oceľové kusy potrebného náradia, náročné, uff, kto by sa s tým ťahal späť, keď sa stane nepotrebným, že? Takýchto kôpok sme našli viacero :(
A je to tu, nástup na nekonečnú bielu púšť (na bežkách by to na druhú stranu trvalo asi 10 dní)
Kráčať treba pekne v zástupe...
Jeden nikdy nevie, kde je a aká hlboká priepasť...
Nenápadná rieka...
...s najchutnejšou vodou na svete načerpanou na mieste, kde sa preborila kohosi noha...
Ľadové oko...
A jeho dva pohľady do hlbín zeme :)
(fotené z bezpečnej pozície naviazania na lane)
Stany sme si rozložili pri ďalšom plese... taký vietor, aký sa dvíhal v noci, som ešte nezažil, vážne som mal strach, že nás odfúkne (spomienka na zvuk vytrhávania kolíkov zo zeme a následný nedobrovoľný presun z vyhriateho spacáka do mrazivej noci v snahe pripútať stan späť ku gravitácii, nie je veľmi príjemná) :)
Piaty deň sme vítali slnko z južnej strany nekonečného ľadu,
ktorý si vyhĺbil i vlastné jaskyne.
Verili by ste, že i tu sa darí životu?
Nemôžem si pomôcť, tá ľadová krása ma neprestáva fascinovať a neodchádza sa mi odtiaľto ľahko...
Rovnako, ako roztápajúcej sa vode, ktorá si hľadá cestu k Atlantiku... a my s ňou.
(pokračovanie)
