Plány bolo veľké, v novinách sa písalo, že sa dokonca bojuje o existenciu už 7.ročníka. Čakalo sa, že príde aspoň 13 tisíc ľudí a festival bude zachránený. Napokon bolo všetko inak.
Že festival nezačína s nástupom víkendu, ale už vo štvrtok, som zistil až v Deň D. Tak sme sa pobrali smerom na sever hneď z práce. Cesta bola značená, hm... vlastne neznačená, tak chvíľu trvalo, než sme našli odstavné parkovisko. Pred ním prví nešťastníci, ktorým sa v taške rozbila akási fľaša, aspoň im budú pekne voňať veci:-) Mikrobus zdarma, asi 3 km, ďalší kilometer peši, skoro ako po trenčianskom letisku, len na rozdiel od slovenských reálií žiadne plavky, ale nepremokavé bundy.
Foto: http://www.lost-weekend.net/ Myslím, že tento rok všetky nórske festivaly pochovalo nórske leto. Málokedy bolo nad 15 stupňov a dážď vyhrával nad slnkom, to bolo zväčša len v duši.
V prvý deň padala voda stále, rozdiel bol len v intenzite. Na tých najlepších interpretoch lialo...
A tak sme skoro nikoho nestretli. Údajne prišlo len 2500 platiacich divákov a vypadalo to na totálne fiasko. V piatok a sobotu to už bolo lepšie, ale aj tak nás bolo o tretinu menej, než sa čakalo.
Ako povedal môj lekár: „To nie je moja vina, že festival skončil 1,5 milióna v mínuse, ja som tam pracoval zadarmo." Rovnako ako ďaľších 300 dobrovoľníkov. Práci česť:-)
Miesto akcie boli vybraté kvalitne. Pri mori v obkľúčení kopčekov, taký mikrofjord.
Pódiá boli tri, hlavné, stredné v stane (tam bývalo aj najviac divákov:)) a malé komorné plážové.
Pred každým koncertom šaškoval akýsi černošský raper v červenej kombinéze a americkou angličtinou uvádzal väčšinou nórskych interpretov.
Vo štvrtok sme vydržali asi do desiatej a celí premočení sme asi hodinu čakali na mikrobus, lebo nám akosi unikla informácia, že medzi siedmou a jednástou nejazdí. Musím ale priznať, že na druhý deň už boli informácie i značenie oveľa lepšie.
Dokonca sa i vyčasilo (prestalo pršať a aj zubaté slnko nakuklo na koncerty). Bolo vidieť i ľudí v plavkách a dokonca i skákajúcich do mora. Nie, teplota vzduchu sa príliš nezvýšila, ale Golfský prúd je asi stále Golfský prúd.
Po hudobnej stránke, prvé, čo sme na festivale videli, bolo toto:
Foto: http://www.lost-weekend.net/ Trošku streštení Major Parkinson.
Najviac ma ale zaujali tri japonské dámy, všetky ex-girl.
Foto: http://www.lost-weekend.net/ Vlastne pardón, ony o sebe vyhlasujú, že prišli z planéty Kora Kora a že sme všetci žaby.
Najmä bubeníčka Yoko (vľavo) bola nesmierne sladká žabka:-)
Zachytili sme i posledný song miestnych Rockettothesky.
Speváčka mala nádherný hlas, škoda, že sme sa predtým schovávali pred lejakom v stane s tričkami.
Nórske hviezdy Big Bang ani Sivert Høyem z Madrugady nás nezaujali a čakať dve hodiny na hlavnú hviezdu festivalu The Flaming Lips sme už nevládali, aj keď recenzie na tú show bol nadmieru pozitívne. Muselo to byť zábavné pohadzovať si speváka v guli. Škoda, ale nemôžme mať všetko.
Foto: BT Deň 2: Real Ones, tak trošku orientálne country, množstvo hudobných nástrojov, kučeravý dlhovlasý spevák... Čo si vlastne myslieť o skupine z Bergenu, ktorá ako prídavok zahrá Bratislavu?:)
Susanne Sundfør, ďalšia Nórka so skvelým hlasom.
Dánski Oh No Ono, asi najlepší v piatok, konečne som sa roztancoval, skupina vyzerala dosť rozčarovaná, hrala na hlavnom pódiu pre 200 ľudí, na Roskilde ich mali asi viac.
Foto: Kathrine Hammerstad, mimochodom, spoznáte ma niekto odzadu?:) The Low Frequency In stereo aj Cloroform nás uspávali, tak sme nabrali smer posteľ.
Deň 3: To už bolo len také príjemné zavŕšenie festivalu. Zopár nórskych hviezdičiek The Royalties, Lorraine, Ribozyme, ale najzaujímavejšie aj tak bolo švédske reggae Ital Skurk .
PS: Tento týždeň sme sa boli ešte zabaviť na koncerte Pink priamo v srdci Bergenu. Miestni asi nie sú veľkí kultúrni fanúšikovia, prišlo asi 6000 ľudí. Zábava to bola vynikajúca, aj keď trošku krátka (hodina a desať minút) a ako povedala samotná ružová po tom, čo ma trafila bubeníkovou paličkou do hlavy (zaujímavé, že si v tom dave našla práve mňa): It‘s cold.
