Stačí mi to, čo mám v práci, tento týždeň je u nás v lekárni tragická premávka, denne 350-400 pacientov (oproti bežným 250), asi sa všetci boja, že sa v Nórsku minú cez Vianoce lieky:-)
Šéfka sa nadmieru stresuje a svojim správaním si z nás robí nepriateľov. Všetko jej na nás (mne a kolegyni, magistre Made In Vietnam:-)) vadí. Kritizuje nás za nepodstatné maličkosti, ako príklad uvediem môj predvčerajší pokus o uvarenie si vody na čaj (trvá to asi minútu, namiesto toho som si vypočul trojminútovú prednášku, ako sa ulievam z práce).
Asi má doma nejaký problém, ale to by nemal byť náš problém. Všetko vidí cez peniaze a slovíčko servis jej asi nič nehovorí. Minule som chcel jednej pani objednať šampón na vši, dostal som ale od šéfky hubovú polievku, že načo, však sa to lekárni finančne neoplatí... tak sme pani vrátili peniaze a vši to snáď prežili...
Priateľkin šéf (manžel mojej šéfky) zas prišiel s úžasným nápadom ako ušetriť na telefónnom účte. Namiesto toho, aby priamo povedal, že sa mu účty zdajú vysoké a prípadne súkromné hovory zakázať, majú mu za ne zamestnanci platiť do prasiatka... korunu.
Pred dvoma týždňami sme boli na vianočnom večierku, kde sa nás zišlo jedenásť ľudí z oboch lekární. Tá pretvárka bola dosť komická... Najprv sme sa stretli všetci u šéfovskej rodiny, kde sme sa bavili hlavne o práci. Po hodine sme sa zviezli do Drammen do luxusného Park Hotelu, kde sme sa v rámci možností nórského vianočného jedla výborne najedli:) a s niektorými kolegami i milo porozprávali. Po večeri sme sa presunuli do starolekárnicky ladeného baru, kde nám šéfovstvo zaplatilo každému po jednom drinku, čím nás všetkých vyviedlo z miery... (k večeri nám jedenástim museli stačiť dve fľaše vína, alkohol v Nórsku nie je najlacnejší:))
Minuloročný večierok bol ale zaujímavejší. To sme boli v Nórsku týždeň aj s cestou:) a pred večerou sme boli v divadle na one man show v podaní Dagfinna Lynbø, rozprával rýchlo s bergenským prízvukom a tak sme sa aspoň smiali vtedy, kedy ostatní, nech nevyzeráme blbo, že nerozumieme nórskemu humoru:-)
Z baru sme vypadli asi o polnoci a nedeľu sme dospávali.
Minulý víkend sme už mali iné „starosti". Prvého decembra sme si kúpili auto. Dva dni pred priateľkinými narodeninami. Nedávno sme boli u známej v Oslo a mala na chladničke nalepený komiksový strip, niečo v tom zmysle, že už máš tridsať a ešte stále jazdíš na bicykli... priateľka to teda stihla tesne, tesne:-) A minulý piatok sme si pre naše prvé autíčko boli. A cez víkend sme ho testovali...
Priateľka nikdy nechcela červené...
Čo už. Na iné ako použité 5-ročné dvojmiestne bývalé poštárske auto sme sa v Nórsku nezmohli:-) Ale jazdí zatiaľ perfektne, tak snáď mu to vydrží. Život na nórskom vidieku sa stal hneď krajším. Niet nad flexibilitu. Už sme boli dokonca aj prvýkrát po roku na severe v kine. Na Eragonovi. Možno sa nám dokonca vďaka autíčku začne v Nórsku i páčiť:-)
Momentálne sa ale tešíme na Vianoce domov. Zajtra po práci sa presúvame do Oslo, kde prespíme u kamošky a v sobotu ráno o siedmej (ja to volám nočným letom) hurá do Viedne. Lietadlo bude asi plné Slovákov, bez toho, aby sme sa nejako dohodli, viem zatiaľ o ďalších štyroch našich známych, ktorí letia tým istým rakúskym Fokkerom.
Prajem vám všetkým šťastné, veselé a najmä pokojné Sviatky, dúfam, že sa s mnohými z vás stretnem i osobne...
