Nie, nebude to ešte na juh do rodných krajov, čaká nás 500 km púť na západ, do kráľovstva fjordov, do Bergenu. Mesto, ktoré mi zo všetkých nórskych najviac prirástlo k srdcu, s malými chutnými drevenicami priamo v centre. A všeobecne sa tešíme na presun z osemtisícového zapadákova do dvestotisícového „veľkomesta", kde to žije...
Sviatok práce oslávime teda na cestách...
Snáď to bude v novej práci lepšie. Po definitívnom uznaní titulov dokonca hrozí práca vedúceho lekárne. Azda mi to pomôže zabudnúť na tie blbé poznámky mojej terajšej šéfky. Vo všetkom, čo som robil, našla niečo zlé, už som dokonca mohol i za to, že sa v lekárni práši...
Tak sme poslali životopisy do dvoch z troch reťazcov a absolvovali dva pohovory. Ten prvý trval skoro dve hodiny, počas ktorých sme museli čeliť psychologickým otázkam dvom ženám, ktoré na nás neurobili veľký dojem, vystupovali tam tak, ako že to sme len my, čo niečo potrebujeme a pritom to sú oni, čo majú nedostatok farmaceutov.
Deň nato sme sa v Oslo stretli s gazelou... príjemnou mladou slečnou menom Ghazalleh z Iránu, náborovou konzulentkou iného reťazca. Hodinka pri čaji v dobrej nálade a na druhý deň mi prišla mailom ponuka, ktorá nám s priateľkou vyrazila dych. Aspoň čo sa platu a perspektívy týka. Malo to len jeden háčik, jedná sa o oblasť Bergenu. Trošku iný dialekt, ale snáď by sa to dalo zvládnuť. Mysleli sme si, že pôjde o bohom a líškami zabudnuté dedinky, kde nik nechce pracovať, napokon sa z toho vykľuli dve lekárne priamo v Bergene, jedna v centre a druhá na neďalekom ostrove. Minulý piatok sme boli na večeri s regionálnym šéfom a riešili i praktické veci okolo sťahovania.
Väčším šokom bolo haló okolo výpovedí v terajších lekárňach. Moja šéfka to zobrala s úsmevom Nóra a vyzerala neprekvapená. Priateľkin šéf z Barmy nórskejší od Nóra zostal chvíľku v nemom úžase, ale potom sa zachoval ako chlap a výpoveď bez slova prijal, veď ani inú možnosť nemal. Tie intrigy, čo potom začal robiť poza chrbát, veľmi chlapské neboli. Priateľka si bola na polícii pre predĺžené pracovné povolenie a tam jej vyrazili dych, že jej ho do pasu nedajú, lebo už v Nórsku nepracuje...
Aby som vysvetlil, naše povolenie sa vzťahuje na zamestnávateľa a keď ho zmeníme, musíme žiadať o nové. A priateľkin šéf bol taký aktívny, že zavolal na políciu s tým, že sme už uňho skončili. A pritom sme len v trojmesačnej výpovednej lehote, čo im asi zabudol podotknúť. Takže sa naše žiadosti o pracovné povolenie poslali naspäť na UDI (imigračný úrad), odkiaľ nám v blízkej budúcnosti príde papier o jeho zrušení. To znamená, že nebudeme môcť pracovať, kým nebude hotové to od nového zamestnávateľa. Jednoducho chaos, z ktorého vzíde možno neplánované voľno... už začínam premýšľať, v ktorých krkahájoch ho strávime:-)
Momentálne si vychutnávame voľno plánované, týždeň dovolenky, počas ktorej chceme otestovať sneh na francúzskych zjazdovkách... ak všetko pôjde podľa plánu, už zajtra budeme zaspávať v tieni Mt.Blancu...
