Pozerám na počasie a vidím, ze aj k vám zavítala jar... (z mailu)
Ale áno, do Bergenu zavítala už 6. februára, kedy teplota vystúpala na 1,2 stupňa (plus). Tak to aspoň písali v miestnych novinách. Že meteorologická jar začína v deň, kedy teplota poskočí nad akési záhadné ročné normálne minimum. Hlavne, aby sa priemerná denná teplota pohybovala medzi nulou a desiatkou. Tiež písali, že v Bergene vlastne nikdy nemáme zimu, uff... A že k nám zavíta jar protekčne ako prvým v celom Nórsku (hneď po jeseni), v Oslo musia na ňu čakať do 17.marca, v Geilo (zjazdovky a zasnežené chaty) sa tešia z prvých snežienok 22. apríla a v Longyearbyen vstávajú ľadové medvede zo zimného spánku 4. júna. To my Bergenčania máme v tom čase už leto v plnom prúde (od 13.mája do 1.októbra). Najvyšší čas vytiahnuť plavky zo skrine... :)
Slovensko je iná káva. Tam sa jar preskakuje. Koncom marca chladnejšie než v Bergene a minulý týždeň si bratia v tričku popíjajú chmeľové nápoje na terase, do ktorej sa opiera 27-stupňové slnko. Keď sa toto nazýva stredoeurópskou jarou, som rád, že v lete budem niekde inde :-) Ale dobre padlo, teplo i nápoje. Možno by som mohol nájsť inšpiráciu u škandinávskych dôchodcov tráviacich zimu na juhu a leto na severe...
Zvyky Sviatkov Jari, ako sa minulému víkendu medzi pohanmi nadáva, sa nesú v rámci predchádzajúcich faktov. Kým Nóri obujú bežky (pokiaľ ich medzičasom stihli náhodou vyzuť) a vyrazia voči horskému slnku, Slováci odtrhnú nejaké prúty z vŕby nad Cirochou, z ktorej ako bonus načerpajú vedrá kvalitnej slovenskej vody a s tým naháňajú Slovenky po rodnej hrudi. V Škandinávii sa hormonálna nevyrovnanosť rieši inak :)
Ale najviac sa mi páči, ako veselo a originálne sa snažia severské a slovanské zvyky spojiť v Nemecku :o))
Pije sa asi všade... akurát v Škandinávii to veľmi nepoznať, keďže tu sa z rôznych dôvodov alkohol konzumuje celoročne, na Slovensku bol posledný pondelok pre mnohých všakovaký, len nie modrý...
„Na druhej strane si myslím, že Slovensko niekedy, žiaľbohu, a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, že na Slovensku predsa len tá pracovná sila je ešte stále lacnejšia a teraz, chvalabohu, že je lacnejšia.“ (prezident Ivan Gašparovič takto jednoducho a zrozumiteľne vysvetlil výhody Slovenska v období svetovej finančnej krízy)
Politike nerozumiem. Preč sú tie časy, keď som sa dokázal do vyčerpania hádať za svoj politický názor. Kto chce kam, pomôžme mu tam. Keď som sa nedávno vracal z Ázie do Európy, pri nástupe do lietadla ma z titulných stránok amerických denníkov vítal (bývalý) český premiér i so svojou teóriou cesty do pekiel. Ono si to možno bratia za riekou Moravou ešte neuvedomujú, ale to, čo tam ich politici vystrájajú, je taká tá cesta. A sú ostatným v Európe na smiech. Rovnako ako výrok nášho (znovu) prezidenta z minuloročnej jesene... Budeme sa smiať i my, či je už vhodnejší plač?
Podobných politikov ako stredočeský hej(t)man, či bývalý žilinský primátor máme i v Nórsku, len tu sú na okraji záujmu, kým v bývalej ČSSR akosi stále mútia vodu :(
To Nóri riešia v bulvári rozprávkovú kráľovskú rodinu, hlavne popoluškinho otca a trápia sa s prisťahovalcami. Tak napríklad nedávno nejakí žiadatelia o azyl žiadali nórsku vládu, nech ukončí boje na Srí Lanke a to dosť originálnym spôsobom, zničením veľvyslanectva. To sa potom problémy, či môžme jesť izraelské pomaranče, alebo či uniformou nórskych policajtiek má byť burka, zdajú malicherné :)
- Latte maciatto. - A to je ktorá? (pokus o objednávku v jednej bratislavskej kaviarni)
Úsmevy, pozdravy, čarovné slovíčka prosím a ďakujem... nechápem, čo je na tom také ťažké, že to do strednej Európy ešte nedorazilo. Ja tiež niekedy musím pracovať s ľuďmi 8 hodín v kuse a som z toho mrzutý. Často nechápem, ako môžu byť zákazníci takí blbí, ale nikdy by som sa dobrovoľne nesprával tak ako niektorí poskytovatelia služieb v Bratislave a priľahlom okolí. Možno by mohol niekto importovať zo západu slogan "Náš zákazník, náš pán".
Predsviatkové zásobovanie sa opakuje každoročne asi všade na svete (však čo ak nás počas tých pár dní napadne Severná Kórea?), kým inde v Európe sa dá vyhovoriť na niekoľkodňové zatváračky, v správach v bulvárnej televízii vysielajúcej v mojom rodnom jazyku sa dalo pobaviť na grimasách ľudí, ktorí sú šokovaní zo zamknutých obchodov v jednu nedeľu v roku. Ale ako sa vraví, neznalosť zákona neospravedlňuje... Že sú mnohé obchody zavreté i v pondelok, sa tiež dá pochopiť, vonku je pekne a kto by sa už len v sobotu zdržoval písaním nejakého oznamu na dvere...
Vie mi niekto povedať, prečo sa všetky filmy v toľkých krajinách pevninskej Európy dabujú do domorodého jazyka? Jednak to vplýva na znalosť cudzích jazykov obyvateľstva a hlavne sa na tie filmy potom nedá pozerať. Naopak, ešte aj v nórskej televízii sú všetky filmy v origináli (i večerníčky A je to!:-)), na Slovensku som odkázaný na dvd.
Hudobné stanice sú nemožné všade rovnako, až na jednu slovenskú a jednu českú nezvládam žiadnu. Pseudohumor moderátorov, dookola tie isté "hity" (keď už po stýkrát v jeden deň čírou náhodou sluchové kanály atakuje tá istá hmm...skladba, tak si napríklad prajete, aby hrozná búrka zasiahla vysielač...)
Najlepšou krajinou na život je Nórsko... (ďalší rebríček v akýchsi novinách)
Najprv som si myslel, že to je agitácia vlády a kráľa pre obyvateľstvo, nech sú radi, že sú radi a že napríklad na Slovensku sa bude písať, že najlepšie sa žije v Prešporku, ale nie, tam tiež píšu, že v Oslo.
Tiež sa píše, že Škandinávci sú chladní. No a akí majú byť, keď im je zima? A prečo by i oni nemohli mať horúcu krv vo vášnivej snahe sa zahriať? Áno, ťažko sa k nim hľadá cesta, ale pokiaľ si ju bežný smrteľník nájde, tak sú tie vzťahy možno i úprimnejšie než u nás doma. Neviem, ja stále hľadám.
Slovenky sú vraj najkrajšie na svete. Premýšľam, koľko z mojich známych odišlo zo Slovenska a koľko z nich skončilo v náručí sympatického cudzinca. Akosi sa v mojom okolí nevyskytuje žiaden vycestovaný slovenský muž, ktorý by si niečo začal s domorodkyňou. Ale štyri z piatich žien, ktoré poznám v Nórsku, sú vydaté za Škandinávca. Dôvod nepoznám. Možno je o niekoľko riadkov vyššie... a možno nie.
Aké plynie z tohto článku ponaučenie? Žiadne. Nikde sa nežije tak zle, aby sa nedalo inde žiť ešte lepšie. Treba sa spoľahnúť na správne rozostavenie hviezd na nebi, tých správnych ľudí vôkol seba a pevnú pôdu pod nohami. K tomu nám všetkým želám silnú vôľu a hŕbu sebadôvery :)
