Tak už mi je lepšie. Nie, nemal som tvorivú krízu, skôr som sa kriticky cítil celý. Teplota cez 39 stupňov celziových, nechuť k jedlu, nadmerná neúmyselná dehydratácia vrchom i spodom, diagnostikoval som to ako suvenír - votrelca z kubánskej dovolenky a v utorok som po dvoch hodinách v práci a dvoch bežeckých závodoch na WC usúdil, že je najvyšší čas navštíviť svoju lekárku.
Prišiel som na recepciu zdravotného strediska v našom mestečku a pani v bielom stručne oboznámil so svojim problémom a že do zajtra rána, kedy ma nejaký lekár voľnú časenku, nevydržím, poslala ma do čakárne, že to chvíľu potrvá, ale že má niekto vezme. V čakárni bolo asi desať ľudí a pri počte piatich lekárov som to odhadoval maximálne na hodinu. Po 2 hodinách, kedy tráviaci trakt už mlel z posledného a v čakárni sa premlelo niekoľko ľudí, až som v nej ostal sám a moje meno nie a nie z reproduktoru zaznieť, šiel som sa na recepciu spýtať, či sa na mňa akosi nezabudlo. Dostal som prednášku, že pokiaľ nemám časenku, tak mám čakať a ona ma predsa varovala, že to chvíľu potrvá. Však som mohol prísť zajtra ráno a bolo by to bez čakania. Zdalo sa mi to logické... a tak som zmierene posedel ešte pol hodinu v prázdnej čakárni, až sa nado mnou jedna lekárka uľútostila a vzala so slovami: Tak čo, prechladnutý? Zdalo sa mi to až tragikomické, že lekári nemali ani tušenia, že majú v čakárni tak dlho doslova vyšťaveného človeka.
Pani doktorka mi prehmatala brucho, poradila veľa piť a nejaké tabletky proti hnačke. Ani som nemal síl oponovať, že žalúdok žiadnu chémiu asi neprijme. Za svoj poplatok som dostal aspoň PN do konca týždňa a poslala ma do labáku. Tam mi vzali krv a dostal som dve flaštičky, do ktorých som musel dostať produkty čriev. Nechcem vedieť, čo s tým robia, lebo v piatok (po troch dňoch) som tam volal a výsledky ešte nie sú, údajne to môže trvať i týždeň...
Ale čo, aspoň som zhodil pár kíl:-) Bolo mi povedané, že už vypadám ako Somálec...
Náhodou, dnes, po týždni pôstu, som zvládol zjesť priateľkou pripraveného lososa... a zajtra skúsim ísť do práce.
Zvýšili nám rýchlosť internetu. Skoro dvojnásobne a zdarma. Konkurencia je dobrá vec. Celkom ma to potešilo, aspoň nemusím teraz tráviť toľko času pri počítači pri sťahovaní si hudby, či filmov. Nedávno som si ale čítal, že to nie je úplne košér s nórskymi zákonmi, hoci si i čosi platím, čo na tom, že sú to zväčša symbolické sumy a často na ruské účty. Som si vedomý, že k umelcom sa z toho nedostane ani cent, ale ako inak sa mám v Nórsku dostať napríklad k slovenskej/českej hudobnej/filmovej scéne? Keď sme prišli prvýkrát do Nórska, bol som tak nadšený cenou CD a DVD (novinky za moju hodinovú mzdu, po pol roku zlacneli často i na polovicu), že som si zväčšil archív asi na tisícku originálnych nosičov. Škoda, že človeku, ktorý nás sťahoval z Ostravy, vykradli auto (to je tiež nápad, nechať plné auto cez noc na bratislavskom sídlisku) a väčšia časť archívu zmenila majiteľa... a niektoré veci nemajú ani Rusi...
Ale aby som sa nevyfarbil len ako pirát, rozhodol som sa podporiť jednu českú amatérsku skupinu, však sestra bude mať radosť pod stromčekom. Zaregistroval som sa na jednej oficiálnej českej stránke, prečítal som si podmienky, fajn, licencia na 3 počítače a na jednu CD záložnú kópiu a v pokoji zaplatil za ich nový album. Problém. Licenciu nebolo možné stiahnuť, keďže vaša IP adresa sa nachádza mimo územia ČR/SR. Prečítal som si podmienky ešte raz a žiadne územné obmedzenie som tam nenašiel... Tak si to asi budem musieť stiahnuť deň pred Vianocami, keď už budem na Slovensku...
Na hrane zákona sa ale pohybuje i priateľka. Na Slovensku. V roku 1995 cestou z prijímačiek na protest, že si nemohla kúpiť zľavnený lístok, nekúpila si žiaden a jediný raz, čo šla ako čierny pasažier, ju vychytil revízor a keďže bol postaršieho dáta, nenechal sa ukecať. Pokuta bola vtedy myslím 200 Sk. Priateľka úspešne odignorovala zopár upomienok i pozvánok na súd a radšej si za študentských čias kúpila niečo na seba:-) A v podstate na to i zabudla. Minulý týždeň ale volala jej mama, že jej prišiel pozdrav z exekučného úradu. Istý exekútor potrebuje peniaze na vianočné darčeky, lebo veľmi súrne (do 14 dní) potrebuje poslať 5000 Sk, z čoho sú presne polovica budúce výdavky. Nechcem sa jej zastávať, ale zdá sa mi prinajmenšom divné, že na konci novembra pošle exekútor list s dátumom zo začiatku septembra, zhodou okolností bez dvoch dní po desiatich rokoch po začatí konania. Nie som právnik, ale nie je ťažké tipovať, aká bude asi premlčacia lehota, ale vzané za pačesy, keď niekto odflákne svoju prácu, niekoľko rokov o sebe nedá vedieť, čosi kamsi založí, tak stačí potom na list napísať dva mesiace starý dátum a z právnického hľadiska je to na Slovensku v poriadku?
A aby tých zlých správ nebolo dosť, tak konečne začala predvianočná nákupná horúčka. Ja osobne som ju ešte žiaľ na vlastnej koži vďaka chorobe nezažil, ale priateľka sa vrátila včera veľmi unavená z hodinového nákupu v obchodnom dome. Tento rok som sa tomuto ošiaľu rozhodol vyhnúť a tento rok sa to budem snažiť i dodržať. Skôr sa budem snažiť dopísať denník z Kuby, kto bude mať chuť, môže si čakanie spestriť klikaním v mojom fotoalbume ... :-)
