Medzipristátie do mníchovskej hmly s 11 stupňami, zamrznutý úsmev na tvári. Ešteže zvyšok dovolenky mi ho ohrial;-)
1) Slovensko
Kolaudácia nového rodičovského domu v Rovinke. Druhé tohtoročné stretnutie s rodičmi a sestrou. Nahliadnutie do izby s mojimi vecami v krabiciach, to je vážne všetko moje? Hrôza z toho, že to všetko bude treba vybaľovať... Napokon som stihol knihy a cdčka, úspech.
Boj so životnými plánmi. Ako vždy. Priatelia verzus životná úroveň. Návrat na Slovensko verzus rozvíjajúca sa kariéra v Nórsku.
2) Morava
Týždeň pred expedíciou som dostal mail, že klasický bowling v milovanej Ostrave nebude. Namiesto hádzania guľami aspoň Noc s Andělem na Stodolní. Becherovka s grepovým džúsom, k tomu trošku pohybu na parkete s tými asi šiestimi ľuďmi. Človek sa ľahko zamotá do spomienok a o to ťažšie precitá. Na raňajky v obľúbenom Mobyho tričku, z jedálenskych reproduktorov Why does my heart feel so bad... Prekvapený čašník mi ide kúpiť čosi na raňajky, voňavá káva, čerstvé noviny, prepínanie kanálov v TV a prekvapujúco oslobodzujúci pocit samoty. Do toho prichádza smska, tak predsa sa tu ešte s niekým stretnem. Hodina v mexickej reštaurácii s človekom, ktorý športuje častejšie než ja sedím pri nete, plný optimizmu, asi budem musieť prehodnotiť svoj vzťah k pohybu:) Pocit samoty sa mi zrazu nezdá až taký úžasný... Rozbieham sa do ulíc Ostravy, klasická nákupná horúčka. Zastavujem sa v lekárni na námestí. Krátky rozhovor s treťou známou tvárou. Osobný rekord, dnes mi teda traja skvelí ľudia povedali, že som úžasný a tak podobne, neviem, k čomu tú informáciu využijem...:-)
3) Poľsko
Tranzitná krajina na ceste na juh. Zmeškaný vlak eurocity z Prahy. Poliaci sa zabávajú na tabuli pri wc. Smerujeme do Warzsawy. To je tak, keď sa niečoho chytia amatéri. Katowice. Pred desiatimi minútami mi ušiel autobus, ďalší o dve hodiny, to je už dosť neskoro. Nahadzujem šarišský prízvuk a prihováram sa k domorodcovi s kufríkom. Odhad bol správny, smeruje tiež na port lotniczny. Mikrobus taxi nás vezme za stovku. Problém je, že mám len asi 45 zlotých . A ja som si myslel, že zjednávať sa dá len mimo Európy...:) Mikroletisko smiešne asi ako v Bratislave. Trošku ma zmetie, že na tabuli svieti Monachum, ale nepamätám si, že by sme v Monte Carle videli niečo iné ako pristávaciu dráhu pre helikopotvory, tak zostávam v kľude. Dnes už druhý osobný rekord, v lietadle nás sedí deväť. Jedna veselá pasažierka flirtuje so ženatým letuškom (to je samo osebe asi rarita:), pýta sa, či si môže presadnúť a potom si presadne asi štyrikrát. Teší sa, keď odlietame, i keď pristávame. Dokonca tlieska. Tak sa pridávam. Mám dobrú náladu. Dnes je totiž aj v Mníchove nádherne.
4) Nemecko
Bez pochýb vrchol prázdnin. Povedomé veľkomesto, máme tu rodinnú priateľku emigrantku ’68, takže som sem chodil, kým ma to ešte bavilo, naposledy asi niekedy na strednej:) Za ten čas stihli prehodiť lešenie zo ženského kostolu na radnicu. Pred tou som sa vynoril do tmy, tepla a kopy ľudí. Zložiek, ktoré mi v Nórsku v tom čase chýbali. Len som tak chodil dookola a nasával atmosféru, než si ma vyzdvihla moja hostiteľka. Dnes večer som už len musel skrývať svoju slabosť pre podkrovné byty...:)
Okruh Mníchovom, výťahom do jednej z veží Frauenkirche, zblízka sme sa mohli pozrieť na tú o niekoľko centimetrov vyššiu druhú vežu a zhora na celé mesto, celkom veľké... Nejakí protestujúci mliekári v krojoch, veľké titulky, že aj pivo zdražie o 40%, hlavne, že nie zajtra. Stret kultúr, lososovitý pstruh pri čínskej veži, spláchnutý poctivým veľkým pivom (v litrovom krčahu), následné veselé polihovanie v tráve, len tak si hľadiet na oblaky a zadriemať svoj vlastný sen... Mal som šťastie, napriek tomu, že bol utorok, v noci to v meste žilo. Myslím, že Kultfabrik hravo schová Stodolní vo svojom tieni... Toľko klubov, toľko plných klubov pokope som ešte nikdy nevidel. Piña colada, cuba libre a tequilla. Taký monotématický latinskoamerický večer:) Kedy som vlastne bol naposledy na poriadnej diskotéke? Vpustili do mňa endorfíny, oddával som sa hudbe, cítil sa ako malý pubertiak... a keď sa už moja hostiteľka nemohla na mňa pozerať a nechala ma na parkete samého, vtiahli ma do kruhu nejaké mladé Nemky a jedna, čo mala čosi s okom;) mi niečo kričala do ucha. Asi budem musieť k tomu jazykovému chaosu v mojej hlave pridať i nemčinu... Ak sa nemýlim, tak práve znelo čosi ako:
A potom... potom to všetko skončilo...
5) Rakúsko
Ďalšia tranzitná krajina, štyri hodiny v nezmeškanom eurocity v jednom kupé so šípkovou ruženkou;) Z Viedne som videl len električku č. 18, aby som sa tam na druhý deň vrátil a videl ju z vrchu z lietadla odnášajúceho ma na juh.
6-8) Srbsko, Albánsko, Čierna Hora
Hm, o Balkáne sa pripravuje cestopis, teraz by som len spomenul, že som bol akýsi zmätený z posledných dní a viac sa mi chcelo spať doma, než sa vydať na túto týždňovú expedíciu s luxemburským spolucestovateľom. Vždy som vravel, že to so mnou bude zlé, až ma to na cestách prestane baviť. Ale i napriek tomu, že som nebol úplne v pohode, niečo mi ten juh Európy dal. Mohol som premýšľať a aj keď som nič nevymyslel, cítim sa oveľa pozitívnejšie než pred mesiacom...:-)