V sobotu k námna západné pobrežie zavítala jeseň. Spadli prvé listy a skoro ma odfúklo.
Jeseň bola tentorok krátka. V nedeľu nám napadol prvý sneh.
Vo vzťahu som sacítil nesvoj, v polročnej samote mi je smutno.
Ale aspoň mi ľudiazávidia, že bývam sám. Zvyčajne tí šťastne zosobášení so záväzkami.
A ja zatváramoči pred párikmi, keď si vyrazím sám do mesta a uši pred vydatýmištyridsiatničkami, ktorým sexuálne haraší.
Ako radovýpracovník som nemohol prísť na meno svojej šéfke, ako šéf ťažko rozdýchavamniektorých zamestnancov.
Veľké reči veľkýchkamarátov, že ma prídu rozveseliť svojou návštevou. Desiatky kamarátov. Tento rok prišli dvaja. Pri správnomrozostavení hviezd to stihne do Vianoc ešte jeden.
Stretnutie s poslednýmidvoma bezdetnými spolužiačkami zo strednej, ktoré zabudli na chuť becherovky.
Otvoriť si islandsképivo z Bosny alebo z Hercegoviny, uvariť si zelený čaj z Indie,rozvaliť sa v kresle a pustiť si mrazivú hudbu Sámov.
Adjágas - Ozan
To sú tie náhle zábleskyradosti.
Bol by somšťastnejší s domom, mačkou a hojdačkou?
Začínam pochybovať.
Prečo je tak ťažkérobiť kompromisy, používať na druhých rovnaký centimeter ako na seba a nemyslieť v prvomrade na seba? Stretávam len samých nesprávnych ľudí?
Život v kolečkáchpráca - prázdny byt. Internet a TV (tú mi vlastne minulý týždeň úspešne vypli,prechod na digitálny signál, treba si zájsť kúpiť dekodér).
Nejaké to kino,divadlo, čerstvý morský horský vzduch.
Náhodné stretnutiana letisku.
Výlety za hranicemožností, od horúceho po chladný ostrov v Atlantiku, k tomu nejaké toafrické safari.
Mal by som byťšťastný.
Kde sa stala chyba?
