December v Arktíde sa nesie v tóne vianočnýchvečierkov.
Ja som poctil svojou návštevou hneď dva, jeden z práce a jeden so Slovákmi tu žijúcimi.
S kolegyňami sme si vychutnali megalomanskú akciu,tritisíc ľudí, pri asi dvesto stoloch. Na pódiu sa striedali hviezdy ihviezdičky nórskej hudobnej scény. Podgurážení Nóri sa bavili na stoloch i podnimi. Na jedlo sa čakalo v rade ako v školskej jedálni, asi dvadsať minút.Tanier plný kostí (pinekjøtt) amastného bravčového mäska s kapustou a zemiakmi, ako dezert neurčitá želatínová hmota a ryžový krém. Som šťastný, žema v pondelok čaká krúpová polievka, kapor so zemiakovým šalátoma sušené i živé ovocie. Ale všetko je možno len sila zvyku...
Spoločenské tance mi veľmi nejdú (od tanečnej je užďaleko a svadba v nedohľadne:)), takže po jednom pokuse vo voľnom štýle som uprednostnil verbálny kontakt.
Rozhovory o živote. Odľahlo mi, nie som jediný, ktonemá budúcnosť ružovú a ujasnenú.
Vianoce sa tradične nesú v životne dôležitýchrozhodnutiach. Tento rok šlo o kariérny postup. Rozhodovať sa medzi dvoma dobrými ponukami je najťažšie... Rozhodnutie padlo, nevie sa, či dobré, alebo zlé, istéje len jedno... už nikdy nebude tak, ako bolo.
Minulý víkend sme si spravili výlet do Oslo. Pozrieťstarých dobrých slovenských priateľov v exile a zaspomínať na prechádzky týmtochladným mestom (a nielen kvôli teplote). Nie, keď som pred desiatimirokmi prvý raz vkročil do Vigelandovho parku a hľadel v nemom úžase nanádherné sochy, nepredpokladal som, že ich uvidím ešte aspoň desaťkrát a že mi bude Nórsko druhýmdomovom.
Návšteva u kamarátky so slovensko-švédskymi základmii u kamaráta, ktorý emigroval naspäť na Slovensko a čvachtá sa v piešťanskombahne (a prišiel do Nórska skontrolovať, či je na Vianoce stále zima:-))
Vianočný večierok slovensko-nórskeho spolku. Troškusklamanie, že vekový priemer oproti poslednej návšteve drasticky stúpol. Mnohímoji priatelia sa kamsi vyparili (asi sedeli doma s deťmi:)), vystriedala ichgenerácia šoférov, ktorí prišli pomôcť riešiť zúfalú situáciu v miestnejhromadnej doprave (áno, aj v Oslo chodia autobusy a električky pohromade) a sktorými som si akosi nemal čo povedať. Tak sa stalo, že som asi hodinu sedel sám v kúte, popíjal vínko atichúčko premýšľal o živote.
Novoročné predsavzatie je teda jasné, musím niečospraviť so svojou sebaľútosťou a nedostatkom sebadôvery.
Jedlo bolo vynikajúce, slovenskí kuchári saprekonávali, kapustnica, rezne, filé, domáci zemiakový šalát a tri typyzákuskov. Mňam.
Tichánocv klavírno-trúbkarskej improvizácii... To bol hlavný klinec večera:-)
Keď sme potom vyrazili do nočného Oslo, tak sme skoro zamrzli.
Ešteže sú v nedeľu pred Vianocami v Nórsku výnimočne otvorené obchody, mohli sme si čakanie na lietadlo spríjemňovať zohrievaním sa v nákupnej panike...
Návrat do západného Nórska bol ako krásny sen. Z mínusjedenásť na letisku v Oslo na plus päť na letisku v lese pri Bergene, távôňa... Golfský prúd je golfský prúd :)
Teraz už len vydržať posledné dva dni v práci a zajtra večer sa nadýchnuť čerstvého viedenského vzduchu :) a potom otestovať, aké to je prefrčať inkognito cez hranicu v Bergu...
Prajem krásne a pokojné Vianoce bez stresu a v dobrej nálade.
Nikdy nebolo tak dobre, aby nemohlo byť ešte lepšie :)
