Každá plodina, ktotú teraz človek bytostne (pre vlastnú konzumáciu),
alebo komerčne pestuje, niekedy rástla divoko. Nikto pôdu pod ňou
nekypril orbou, neokopával ju, nevytrhával rastliny v jej okolí,
a ona rástla. Priniesla semeno, ktoré potom lístie a odumreté
časti rastlín prikryli, a tým sa niektorým semenám vytvorili podmienky
vhodné na klíčenie. A oni vyklíčili a rástli. Len tak málo stačí na to,
aby rastlina rástla a prinášala svoje ovocie. Ak by tomu tak nebolo
nemali by sme teraz čo pestovať, vlastne by sme tu neboli.
Záklaným pravidlom prírodného pestovania je čo najviac odkukať
od prírody a nie od tradície, ktorú si človek vypestoval. Príroda sa
prispôsobuje skutočnosti, človek sa prispôsobuje spoločnosti,
ktorá si skutočnosti chce prispôsobiť sebe.
Orba deštruuje pôvodnnú pôdnu plodnosť, s čím súvisia mnohé iné veci,
nemenej deštruktívne. Orbou sa narúša svet mikroorganizmov, ktorému
vedci veľmi nerozumejú. Opíšu jeden nežiadúci proces, ktorý sa pri pestovaní deje,
a potom ho chcú rôznymi prostriedkami eliminovať. Pôda a rastliny
sú spojitým prostredím a jeho nepochopenie ako celku nestačí na
manipuláciu s jednotlivými javmi, ktoré sme pochopili len čiastočne.
Ako sa dá bez orby niečo vypestovať :
Pestovať spoločenstvá rastlín, ktoré sa dopĺňajú.
Siať do porastu niekoľko dní pred jeho zožaním/zberom,
čím sa vytvoria podmienky pre klíčenie, kde po zbere zvyšky
nezúžitkovaných častí rastlín vytvoria mulč/prikrývku a súčasne
sa uvoľní aj miesto mladým rastlinám inej plodiny. Masanobu Fukuoka
Pestovať polodivoké rastliny, ktoré vyžadujú minimálnu starostlivosť.
Rôzne koreniny, hľúzoviny a šalátoviny (chren, mrkva, cesnak, pažítka...).
Stromy.
Orať pod stromom pre prilepšenie stromu je len námaha.
Je mnoho druhov menej známeho ovocia, rôzne orechy a zeleninový strom - gaštan jedlý.
Ak sa tu nedarí jahodám, možno tu budú kvitnúť drevené jahody (moruše).
Pod stromami sa stále dá ešte niečo dopestovať.
Druhová pestrosť je najlepším liekom proti rôznym chorobám a škodcom,
nakoľko vytvára podmieky pre druhovú pestrosť mikroorganizmov, hmyzu, vtákov
a ostatných zvierat.
Pestovať rastliny, ktoré sa na dané miesto čo najviac hodia.
Jednoducho vo vhodnom období a za vhodného počasia do trávneho porastu
(lúka, pole, zarastené pole, úhor, záhrada so stromami a kríkmi)
vysiať mnoho druhov semien a po niekoľkých dňoch trávu pokosiť a nechať tam.
Čo vyklíči a ujme sa, to sa bude na danom mieste pestovať omnoho jednoduchšie
ako rastliny, ktorým stanovište nevyhovuje.
Nezobrať všetku úrodu.
Druhy, ktoré sa rozširujú aj samovoľne, nepozberať úpne.
Napríklad nevykopať všetky zemiaky, čím odpadá vysádzanie na budúci rok.
Už len to, že zemiaky zabudnuté v pôde klíčia na budúci rok omnoho skôr
ako tie vysadené, napovedá mnoho...
... ta na neška už dosc, bo na ľeniveho gazdu už veľo ;)
Bez pluhu a bez dluhu
Neore, neore Janko, priľecelo dzevec vrankoch. Perša kráka, plano robi. Druhá kráka, plano robi. Treca až osma tež kráka: Janko veša pluh na háka! Dzeviata vrana preľecela nad hlavami; my tež neoreme, ta trepce ľem s kridlami. ... o záhrade a poli bez orby, bez hnojív, bez vyplievania, okopávania či pesticídových prípravkov, čiže o prírodnom farmárčení, ktoré podkopáva základné brázdy tvorené dejinami poľnohospodárstva. Popieranie tradičného aj moderného spôsobu pestovania plodín. O hrajskej záhrade ...