Určite nikomu z vás neuniklo, že v súčasnosti celým Slovenskom rezonuje kauza agrodotácií, ktorá vyslovene prepukla na východnom Slovensku, a to na Zemplíne, a taktiež sa týka nielen nášho sobranského okresu, ale aj celého Slovenska.
Predmetnou kauzou sa prvýkrát začal zaoberať novinár Andrej Bán na základe podnetu Občianskej iniciatívy Zemplína, čím sme otvorili „Pandorinu skrinku“ a postupne sa začali vyjavovať ďalšie nekalé praktiky ľudí, ktorí sú prepojení na vládnu garnitúru SMERU – SD. Dlhodobo sme znechutení zo situácie, ktorá tu pretrváva a o to viac nás rozčúlilo a inšpirovalo vyjadrenie pána expremiéra Fica, že na východe „nič nieje“. Presne ako to pomenoval, len tu treba hľadať aj dôvody, prečo podľa neho tu nič nieje. Východné Slovensko sa dlhodobo po praktickej stránke vynecháva z priorít riešení, samozrejme, to neplatí v čase volieb, vtedy sa u nás na papieri ide riešiť kvantum vecí, ale hneď ako voľby skončia, tak všetko utíchne. Z toho vyplýva aj fakt, že východniar sa uspokojí len so sľubami, „veď načo tam budeme niečo riešiť, pokiaľ tam naša vládnuca strana má najväčšie preferencie bez námahy?“. Poniektorí občania si už zvykli, ja by som to nazval „štokholmským syndrómom“, tj. keď si obeť obľúbi vlastného teroristu. Ale aby som to rozmenil na „drobné“.
Tak ako u nás, v meste Sobrance, si všetci potenciálni kandidáti robia kampaň na našich kúpeľoch, tak obdobne funguje aj naša vláda, schéma je dokonalá a tá istá. Stačí si získať priazeň verejnosti, postarších ľudí, ktorým „dvihnú“ dôchodky v priemere o 3€, ale pritom si nik neuvedomuje nárast cien energií, potravín a pod. Takže v konečnom dôsledku si ešte priplatíme naviac. Chcem sa preto spýtať aj ľudí, „neprišiel čas už na zmenu“? Nedali sme im už dosť šancí, aby dokázali to, čo dlhé roky sľubovali?
Kde je náš priemyselný park v Bunkovciach? Kde sú tie investície do Akčného plánu pre znevýhodnené regióny, ktoré vláda sľúbila? Prečo sa najprv sľubuje a až následne na to sa upravujú podmienky, ktoré sú pre našincov v konečnom dôsledku nereálne? V rámci Akčného plánu pre menej rozvinuté regióny v našom okrese sa podnikateľ môže uchádzať o podporu, ale vo väčšine prípadov sú to malé projekty, napríklad kde pri zisku podpory 50 000€ musia vytvoriť minimálne 5 pracovných miest s udržateľnosťou na 3 roky. Prečo si likvidujeme aj tých drobných podnikateľov? Ak si človek zráta odvody na zamestnancov a všetky náklady s nimi spojené, tak potenciálny žiadateľ zistí, že výška podpory nieje postačujúca, nehovoriac o všetkých byrokratických procesoch priam niekedy až nereálnych, ktoré žiadateľ musí absolvovať. Odpoveď je jasná, ide o mienkotvorné záležitosti, len aby prostí ľudia videli ako nám vláda „pomáha“, žiaľ opak je pravdou. Týmto sa chcem vrátiť k problému, ktorý tu máme, tj. problém agrodotácií a pôdy.
Naši predkovia chodili tvrdo pracovať do zahraničia, aby mohli nakúpiť pôdu a na nej „gazdovať“. Tu nemáme žiadne fabriky, podniky, infraštruktúru, tu ľudia žijú poväčšine z toho, čo si vypestujú a z vlastného „gazdovania“. Teraz vyvolení a špekulanti sa usilujú doslovne ukradnúť aj to málo čo nám tu zostalo a načo naši predkovia tvrdo pracovali a „potili pri tom krv“. Nebudem sa tu rozpisovať o systéme podvodu pri agrodotáciách, stačí si prečítať článok excelentného novinára Andreja Bána „Smer rozobratý na súčiastky: nie Taliani, „naši ľudia“ ovládli východ“, tam tá schéma podvodu je dokonale popísaná. V minulosti som pracoval na Ministerstve pôdohospodárstva, kde som sa podieľal pri tvorbe programového dokumentu, z ktorého sa čerpajú dotácie, zároveň som bol aj zúčastnený negociačných rokovaní so zástupcami Európskej komisie pre pôdohospodársku oblasť, ale vtedy ešte ako mladý človek, plný ideálov a očakávaní, som žil vo svete ilúzií, že robíme niečo pre Slovensko. Žiaľ, časom ako to vidím, že nie všetko je tak ideálne ako sa javilo. Obmedzili sme si celoslovenskú produkciu (limitne kvóty zo strany EÚ k určitým komoditám), čerpanosť dotácií je len niečo cez 50% a z toho sa min 20% „ukradne“, ďalších 50% vraciame alebo sa snažíme realokovať, aby sa dalo ukradnúť ešte čo sa dá. Tu sú potrebné zásadné systémové riešenia, nakoľko celé to je tak prehnité, že je ťažko zmeniť veci a domôcť sa práva.
V súčasnosti padol zo strany ministerky Matečnej návrh na stretnutie s farmármi za účasti generálneho riaditeľa PPA, SPF, policajného prezidenta Gašpara. Teraz otázka znie, prečo by sa farmári mali stretnúť s niekým komu nedôverujú, kto im celý čas hádzal „polená“ pod nohy, u koho sa nevedeli domôcť spravodlivosti a kto im „ukradol“ zem??? Ja osobne trvám na zmene celého „ansámblu“ počnúc ministerkou a končiac policajným prezidentom a následne až nato môžeme diskutovať za okrúhlym stolom a žiadať v prvom rade založenie NEZÁVISLÉHO vyšetrovacieho tímu, aby sa vyšetrili veci, ktoré sa dlhé roky účelovo prehliadali. Za Občiansku iniciatívu Zemplína som spolu s farmármi spísal určité požiadavky, bez ktorých sa veci ďalej nepohnú tým správnym smerom a tie požiadavky sú:
1. Žiadame založiť „Centrálny register žiadostí o nájom pozemkov v správe SPF“ – z dôvodu transparentného poskytnutia ďalšej nájomnej zmluvy, nakoľko sa v terajšej situácii stáva to, že sú uprednostňované žiadosti od vybraných subjektov. Týmto sa docieli transparentnosť v časovom rozpätí, tj. že kto v akom čase zaslal žiadosť o prenájom pozemku. Tieto žiadosti aby boli vybavované podľa poradia.
2. Žiadame, aby boli určené časové lehoty na vybavovanie žiadostí, a to 3 mesiace štandardne a pri komplikovaných prípadoch do 6mesiacov (s odôvodnením), z dôvodu, že SPF určite žiadosti necháva stáť aj 2-3 roky dokedy subjekt nie je „hodnoverným“ partnerom SPF. Týmto docielime to, že daná pôda bude obhospodarovaná riadnym hospodárom účelovo a efektívne.
3. Zaviesť webové stránky, kde budú zverejnené všetky žiadosti o prenájom pôdy, resp. poľnohospodárskych pozemkov - tj. Portály okresných/regionálnych pracovísk SPF. Týmto docielime to, aby bola transparentnosť sprístupnená každému poľnohospodárovi, ktorý ma záujem o pôdu.
4. Žiadame zrušenie novelizácie zákona č.504/2003, účinnej od 1.5.2018 , pretože obmedzuje naše ústavne práva! Právo vlastníctva! Dovoľuje určitým dobre informovaným skupinám získať nájom k pozemkom, a to aj bez súhlasu vlastníka. Stačí, ak vám zašlú nájomné zmluvy poštou a vy ich písomne neodmietnete. Poštou na vlastne náklady! Vznikne medzi vami nájomný vzťah, na váš pozemok, a to bez vášho podpisu alebo súhlasu. Je to zásah do našich ústavných práv a garantovaných slobôd. Nikto nás nesmie obrať o pozemok bez nášho súhlasu. Žiadny zákon nesmie obmedzovať to, čo nám garantuje ústava.
5. Žiadame o prehodnotenie všetkých zmlúv o nájme pozemkov, ktoré boli spoločnosťami (PEMAGRO s.r.o., EUROFARMA s.r.o., EUROFORMA s.r.o., I.P.CONSTRUCT s.r.o, GARD s.r.o, AGROPORUBKA s.r.o, ŠEPI invest s.r.o, InSI s.r.o. a inými pofidernými žiadateľmi) deklarované. Zároveň žiadame o preskúmanie opodstatnenosti nájomných zmlúv na pozemky (kto v minulosti na týchto pozemkoch hospodáril, resp. určiť prednostné právo nájmu, resp. hospodárenia v prípade, ak poľnohospodár na týchto pozemkoch hospodári dlhodobo, aby mu to nebolo zamedzené)
6. Žiadame o revíziu celého systému prideľovania dotácií a nájmu pozemkov vrátane súčinnosti v prípade podozrenia orgánov činných v trestnom konaní (ktoré doposiaľ boli voči týmto veciam nečinné).
7. Žiadame o vyvodenie personálnej zodpovednosti na všetkých úrovniach, ale hlavne na úrovni MPSR, PPA, SPF), aby sa v budúcnosti takýmto pochybeniam a praktikám predišlo.
Už prišiel čas, aby sa zamedzilo týmto nekalým praktikám, ktoré si osvojili vrcholní predstavitelia vládnej garnitúry!
Už prišiel čas na pravdu a otvorenie očí celému Slovensku, ale hlavne ľuďom na východe!
Už prišiel čas na slušnosť a transparentnosť a to nielen v agrosektore a nielen na východnom Slovensku!!
Autor: Ing. Daniel Tiža
