reklama

Ako sme sa učili kričať (canisterapia)

Akoby mal toho človek v živote málo. A teraz ešte aj psa. So psom sú samé starosti. Očkovať, venčiť, česať, kŕmiť. Keby psa! Ona to bola sučka. Psina – ako sa u nás udomácnilo. Krásne biele šteňa labradora. Dali sme jej meno Baja a tešili sa z jej prítulnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)
Obrázok blogu

O canisterapii sme sa dozvedeli viac-menej náhodne. Toľko nám všetci hovorili, ako pes deťom pomôže, až som sa pre to sám nadchol. Postavil búdu, so susedom pozváral voliéru, naštudoval literatúru. A vrhol sa na chov. Najprv to len spalo, žralo, kadilo a žužlalo všetko, čo prišlo do cesty. Ale bolo to rozkošné. A deti boli nadšené.

Dôležitejšie však bolo niečo iné. Vladko je jedno z detí, ktoré sme si vzali do náhradnej rodinnej starostlivosti. V živote sa stretol so všeličím – s týraním, so zanedbávaním a s neláskou. Keď k nám prišiel, bol bojazlivý a zakríknutý. Trinásťročný chlapec s mentálnym postihom, utiahnutý do seba, s pocitom, že svet je len zlý. Už to, že prišiel k nám, ho veľmi zmenilo. Naučil sa čítať a častejšie sa usmieval. Len tá tichosť zostala. Čo ak povie niečo zlé? Bál sa. Najlepším miestom v dome sa pre neho stala samota jeho izby.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A zrazu do jeho sveta vbehla Baja. Tá radosť bola obrovská. Skamarátili sa okamžite. Dokázal presedieť hodiny pri spiacom šteniatku. Keď bolo vonku vo voliére, Vladko sa k nej zavrel a trávil tam s ňou svoj voľný čas.

Prvá ozajstná a zaznamenateľná zmena sa dostavila po niekoľkých týždňoch. Vladko po mojom návrate z práce sám vyšiel z izby, sadol si ku mne a začal rozprávať. „Oci, tá Baja je taká pekná. A dnes aj cikala, keď som s ňou bol vonku. Ona má takú dobrú srsť. Ona sa mi páči. Je taká biela. A aké zuby jej už narástli. Má ich také ostré.“ – ukazoval celý šťastný od psích ihličiek dopichanú ruku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Baju sme začali cvičiť. Sadni, ľahni, ku mne. Poslúchala všetkých – len Vladka nie. Jeho takmer nepočuteľné a zle vyslovované príkazy nebrala vážne. Povzbudzovali sme ho. „Hlasnejšie!“ Nefungovalo. „Zakrič!“ Jeho povely boli stále tichšie. „Ja nebudem na psíka kričať...“ „Nemusíš, ale nebude ťa poslúchať.“ Bojoval s tým dlho. A potom si na jednej z prechádzok všimol, ako Baja oňucháva čosi, čo by nemala a chystá sa tým nakŕmiť. Nebolo nikoho, kto by ju zastavil a tak musel on. „Fuj!“, skríkol – a možno sa toho hlasu zľakol viac než Baja. Ona však poslúchla...

Akoby mal toho človek v živote málo. A teraz ešte aj psa. So psom sú samé starosti. Očkovať, venčiť, česať, kŕmiť. Ale Vladka už je počuť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Miroslav Danihel

Miroslav Danihel

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa byť dobrým manželom a otcom. Niekedy to ide viac, niekedy menej... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéOstatné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu