Do televízie som išiel z nemocnice na Kramároch. Ležal tam vtedy po náročnej operácii môj kamarát Janík. Mal som o neho veľký strach. Dnes je na tom lepšie. ĎAKUJEM.
Štefan Hríb ma ešte pred začiatkom vysielania milo prekvapil otázkou: Čo sa môžem Vladka opýtať, aby som mu neublížil? Bolo to nesmierne empatické, nečakal som to. ĎAKUJEM.
V štúdiu bola na moje prekvapenie zima. To, čo vyzerá tak útulne a komorne, odohráva sa vo veľkej hale s plochou asi 400 metrov štvorcových. V onen februárový štvrtok bolo vonku mínus 20 °C. Napriek tomu ma v štúdiu hrial príjemný pocit ľudskej vzájomnosti a lásky. ĎAKUJEM.
Hríb práve sľubuje Vladkovi Šatanov dres. Dnes mu už visí na stene. O tom však inokedy. Aj za Vladka - ĎAKUJEM.
Počas cesty zo štúdia mi prišlo niekoľko SMS-iek. Netušil som, koľko našich známych nám drží palce. ĎAKUJEM.
Asi o týždeň sme dostali nádherný povzbudivý list od neznámeho človeka. Slovenská pošta ho doručila, hoci adresa na obálke znela Miroslav Danihel, „Pod lampou", Martin. ĎAKUJEM.
Pri sledovaní reprízy mi prišiel príjemný e-mail od niekoho, kto si moje meno a adresu práve vygoogloval. ĎAKUJEM.
A vôbec, ĎAKUJEM za všetko pekné, čo ma v živote stretáva.
Za ťažké a bolestivé som vďačný tiež. Síce nie tak nahlas, ale viem, že mi to pomáha rásť.
