Ale teraz naozaj. Ako je možné, že niekto, kto má vážne problémy s adaptáciou na cudzie prostredie a kto vie po anglicky ledva 100 slov, sa prvý deň v americkej škole, v úplne novej situácii, v akej sa nikdy pred tým neocitol, cíti ako ryba vo vode, po ôsmych hodinách sa vráti poskakujúc ako mladé kozľa a vyrehotaný ako malý somárik?
Jednoducho. Predstavte si normálny prvý školský deň. (Čísla v zátvorkách ukazujú počet slov potrebných na bezstresové zvládnutie situácie.)
(4) Predstavte si, že sa niekto teší, že prvýkrát zvládol cestu žltým školským autobusom. (Welcome! How are you?)
(5) Predstavte si, že ich v škole všetky učiteľky a učitelia (je to tu tak 1:1) milo a usmiato pozdravili. (Good morning! How are you?)
(2) Predstavte si, že keď Lukášovi nešla otvoriť skrinka na kódový zámok (ktorá sa naozaj otvára zatratene ťažko), prišiel k bezradne postávajúcemu a uslzenému Lukášovi učiteľ a ukazoval mu ako na to, až kým to nezvládol sám a každý vydarený pokus ocenil slovami "great" a "amazing".
(7) Predstavte si, že sa ich všetky deti vypytovali, odkiaľ sú a chceli, aby im to ukázali na mape, a potom obdivne krútili hlavami, ako je to ďaleko. (Where are you from? Where is it? Oh, it is too far!)
(6) Predstavte si, že videli super zariadené triedy, o akých možno snívajú aj na niektorých našich súkromných školách. (Viem, o čom hovorím, manželka na jednej na Slovensku učila.) Triedy od hora dolu polepené fotografiami, plagármi, heslami, veľké tabule, plátno, najrôznejšie projektory, modely, vypchaté zvieratá, mapy, počítače, kalkulačky, rôzne knihy. A k tomu vysmiaty učitelia, ktorým naozaj nerozumeli takmer nič okrem "Good morning! What is your name?"
(5) Predstavte si, že nafasovali učebnice, ktoré sa im naozaj páčili. Sú veľké ako naše encyklopédie, každá má asi 700 strán, plné obrázkov... (Math, Science, English, History, Literature)
(6) Predstavte si, že im nechýbali žiadne pomôcky, lebo týždeň pred začiatkom školy sme dostali presný rozpis toho, čo na jednotlivé predmety potrebujú. (Rozpis naozaj podrobný, napr.: zakladač 2", pero zelené, modré čierne, ceruzka tvrdosť č. 2, priesvitný obal do zakladača modrý a tak podobne...) Učitelia ich za to odmenili uznanlivým "It is great, you have everything!"
(8) Predstavte si, že k nášmu Lukášovi si cez obed sadol riaditeľ, tľapol si s ním "high five" a pýtal sa ho, ako sa povie Good morning po slovensky. A potom začal riaditeľ zdraviť všetkých učiteľov a žiakov, ktorí prechádzali popri ich stole "Dobrý deň". Aké to asi mohlo byť pre predtým vystresovaného chlapca, keď na neho riaditeľ sprisahanecky žmurkal a spoločne sa zabávali na tom, ako mu nikto nerozumie, len oni dvaja vedia, "o čom točí"? (Good morning! How to say it in Slovak?)
(2) Predstavte si, že cez obednú pauzu sa mohol náš Lukáš vyšalieť v telocvični, kde bolo asi 30 basketbalových lôpt a kde mu všetci nahrávali, aby si zahádzal. A keď trafil, uznanlivo si s ním tľapli "high five".
Ak som správne počítal, deti by spokojne vystačili aj so štvrtinovou slovnou zásobou. Ale áno, každému musí byť predsa nad slnko jasnejšie, že celkovo nerozumeli vôbec nič.
Ale ak je niekto schopný pochopiť základné pravidlo platiace pre komunikáciu "tvárou v tvár", ktoré hovorí, že 7 % informácií sa odovzdáva slovami, 38 % tónom hlasu a 55 % výrazom tváre, potom z uvedeného pochopil to, čo sa naše deti dovtípili jednoznačne: "Nevadí, že neviete po anglicky. Ste tu srdečne vítaní, sme radi, že ste k nám prišli, cíťte sa ako doma." A to im úplne stačilo na to, aby prišli domov vysmiate a skonštatovali, že "toto je tá najlepšia škola, v akej sme kedy boli". Po troch mesiacoch na tom stále trvajú.
Dobšinský? Nech si každý Laktibrada a Martinko Klingáč myslí čo chce. Pán Boh daj šťastia, lavička...
