Na rozdiel od predchádzajúceho týždňového vzdialenia sa manželky z nášho hniezda tento raz odišla len na 4 dni. Detí som však mal plný počet (teda tri), čím stúpli nároky na organizáciu a chod domácnosti. Opäť sa s vami rád podelím o pár rád...
1. RIAD - Pri poslednej manželkinej neprítomnosti som pociťoval nedostatok tanierov a príborov. Tentoraz som vybalil servis, ktorý sme s manželkou dostali ako svadobný dar (dodatočne ďakujem, teta Ľubka a teta Ľudmila:-). S takouto zásobou riadu som si mohol dovoliť servírovať aj druhý deň jedlo do čistých tanierov. Samozrejme, umývania v piatok poobede bolo o to viac.
2. ORGANIZÁCIA - Čas, ušetrený každodenným umývaním riadu som musel tentoraz venovať liečeniu detí. Dve z nich totiž ležali so zápalom priedušiek. V lekárni sme dostali šesť druhov liekov (antibiotiká, sirupy na vykašliavanie a nejaké antialergiká), ktoré sa mali brať celkovo v ôsmich rôznych časoch (o 7:00, 8:00, 10:00, 12:00, 15:00, 17:00, 20:00, 23:00:-(. Niektoré mali byť umiestnené v chladničke, iné na tmavom mieste, všetky však mimo dosah detí. Mal som v tom chaos. Verte mi, spomenúť si o jedenástej v noci, či treba dať dcére tabletku alebo sirup, bolo po dvoch dňoch nad moje možnosti. Ak sa vám niečo podobné stane, vrelo odporúčam mobil s pripomienkovačom, do ktorého si môžete uložiť všetky potrebné kombinácie, ktoré patria k sebe - čas, liečivo, množstvo a adresát (dieťa).
3. STRAVA - Ani skúsenosti so stravovaním hladných ratolestí sa neosvedčili. Počas choroby - ako je známe - väčšina z nás trpí nechutenstvom. Deti nevynímajúc. V kombinácii s antibiotikami sa z WC stávala spúšť. To, že máme deti riadne vychované a majú zmysel pre hygienu sa ukázalo, keď to náš Luki pustil počas mojej neprítomnosti do nohavíc. Sám sa iniciatívne osprchoval. To pokakané nechal vo vani. Lepšie, než hodiť to k manželkinej blúzke a mojej bielej košeli.
4. SPÁNOK - Deti zo začiatku veľa spali. Spolu s ich klasajúcou telesnou teplotou však prudko klesala aj ich ochota ležať v posteli. Moja túžba zostať v posteli naopak závratne rástla. Zistil som, že na deti nezaberajú ani hrozby, ani prosby. Jednoducho pri poklese teploty pod 37,5°C nebolo v mojich silách udržať ich v posteli. Nevdojak som si pri tom spomenul na svoje detstvo. (Mami, ako si to dokázala ty? :-)
5. SPOJENIE - Ako veľmi produktívny sa ukázal program jedného z operátorov "volajte do bezvedomia". Volal som. Volali deti. Volala manželka. Poviem vám, mať manželku stále na telefóne je neoceniteľné. Oveľa lepšie ako mať priateľa na telefóne v Milionárovi. Jednoducho, keď nezabralo 50 na 50 (pri hľadaní čohokoľvek), ani hlas publika (v tomto prípade detí), zabral priateľ na telefóne. Dokonca som začal manželku upodozrievať, že niektoré veci schovala schválne - len aby mohla počuť môj milý...
"Tých pár dní som zvládol" (pozdravujem autorov onoho hitu;-). Deti to prežili, žiadne sa nentoraz nestratilo (priznávam, že asi naozaj len preto, že väčšina z nich ležala/neležala v posteli). Odnieslo si to však moje zdravie. Nasledujúce štyri dni som strávil so zápalom priedušiek v posteli pre zmenu ja.
Manželka a deti sa o mňa vzorne starali:-)
Ďakujem:-)
Ďalší študijný pobyt mojej manželky očakávam v júni...
Autentické zábery z môjho bačovania v kuchyni (zábery sú z druhého dňa o polnoci).
