Pri sledovaní filmu Harry Potter, počas scény, keď Ron a Harry narazia lietajúcim autom do zúrivej vŕby a tá sa začne hnevať, to náš osemročný Lukáš nevydržal s nervami. Nahneval sa a rozplakal – nemá totiž rád, keď vidí nedorozumenie a hnev. Zareagoval promptne: „Ja by som si tú vŕbu pritúlil, aby sa nehnevala. Len škoda, že v tom filme nie som nahraný.“
Je to samozrejme jedna z vecí, ktorú so sebou prináša film, televízia či masmédia všeobecne. Pozeráme, hľadíme, čumíme. Držíme postavičkám a figúrkam na plátne či obrazovke palce, hneváme sa na ne, súcitíme s nimi, milujeme ich a nenávidíme – pohodlne usadení s vreckom čohosi mastného na zajedanie.
Vedie to k pasivite. Po skončení si umyjeme ruky a tvár - a vraciame sa do reálu. Keď potom verejnoprávna TV odvysiela správu o tom, ako si celá Európa uctí obete nešťastia v Ázii, povieme – sympatické gesto... A nedočkavo kričíme na predavačku v Tescu, že sa ponáhľame, nech nečumí a ten tovar nám nablokuje. A tá istá TV v inkriminovanom čase odvysiela reklamu na svoju večernú reality show.
Médiá vedia, že pasivita pri sledovaní nie je dobrá. A preto sa nás snažia "zapojiť". Pri rôznych reality show dnes môžeme byť priamo „zainteresovaní“. Napríklad formou SMS. Pošleme ju svojmu favoritovi. A možno pošleme SMS aj na pomoc postihnutým. (Proti čomu nemožno nič namietať. Ba práve naopak!) Rozlišujeme vôbec, čo je „reality show“ a čo „real life“?
Ak budete nabudúce cítiť, že niekto potrebuje vašu pomoc, objatie, povzbudivé slovo – urobte to. Dá sa to. Je to vo vašich silách. Vo filme s názvom „život“ ste nahraný. Žijete ho. Zatiaľ...
A ak sa budete chcieť na niekoho vyzúriť, kúpte si radšej elektronickú zúrivú vŕbu a môžete sa s ňou hnevať na koho/čo chcete. Upozornenie - zaobstarajte si aj tri batérie typu AA. Nie sú totiž súčasťou balenia. Treba ich kúpiť extra.
