Podobnými koncertami som bol dlho dojatý aj ja. Tie radostné úsmevy, slzy v očiach, nechcené deti v objatí so známymi spevákmi a hercami. Pomoc ľudí, ktorí poslali finančný dar - možno tisíce a možno naozaj len tie dva haliere chudobnej vdovy. Milé, nie?
Jedného dňa sa však v našej rodine zabýval Lukáško, po ňom Skajka a napokon, po rôznych peripetiách aj Vladko. Spoločné majú predovšetkým to, že im bola nariadená ústavná starostlivosť a časť svojho života prežili v inštitúcii, ktorá si robila ambíciu (aspoň podľa názvu) byť ich domovom. Napriek úsiliu, ktoré na to všetci zainteresovaní určite vynaložili, nestalo sa tak. Napriek koncertom, ktorých sa zúčastnili, napriek stretnutiam s hokejistami, napriek fotografiám s celebritami (Ibrahim Maiga a spol.), nestalo sa tak. Áno, tešili sa a bol by som klamár, keby som tvrdil opak. Ale...
Pochopil som, že žiadny koncert, žiadny darček od sponzora, žiadny úsmev (a je jedno, či úprimný alebo silený), nezmení život detí z DD. Deti potrebujú mamu a otca. Svojich ľudí. Životne potrebujú niekoho, komu sa môžu vyplakať na ramene, ku komu môžu ráno vliezť do postele zohriať sa, s kým budú hrať vankúšovú vojnu a v kuchyni vypekať menovníky... Niekoho, kto bude s nimi, kto im bude pomáhať vyrovnávať sa s minulosťou, bude im pomáhať bojovať ich boje, liečiť ich ubolené dušičky a pripravovať ich na budúcnosť. Viem o čom hovorím...
A viem, že nie je jednoduché deťom vysvetliť, že dostávať dary od sponzorov nie je bežné... že v živote im nikto nič nedá zadarmo... že stretávať sa s celebritami nie je to najdôležitejšie... že na veci si treba dávať pozor, lebo aj na tie rifle si treba zarobiť...
A preto: Teším sa na deň, keď sa na koncerte Úsmev ako dar stretne 900 detí a budú to naozaj všetky deti z detských domovov. Teším sa na chvíľu, keď sa podobné akcie stanú pre sponzorov nezaujímavými. A ešte viac sa teším, keď sa pomestia do malého divadielka - tak pre 200 detí, ktoré budú prechodne v akomsi krízovom centre a celý tím ľudí bude pre ne usilovne hľadať náhradnú rodinu.
Len toľko (by) som chcel...
