Otázka čo urobila SNS za štyri roky pre riešenie problému je pri pohľade nato čo sledujeme okolo emisií (aj keď na ne zrejme neboli sami), alebo nato, čo sme sledovali pri nástenkovom tendri, zbytočná.
SNS prichádza o voliča a snaží sa prebrať témy skupinám okolo Kotlebu. Kotleba zlyhávanie polície "v chránení slušných ľudí" kritizuje už dávno a celkom otvorene. Naposledy vo februári v Jelšave sa podstatná časť jeho prejavu venovala práve vytváraniu obrazu, že tamojšia polícia chráni Rómov a policajti paktujú s rómskymi bossmi. Ľudia na mítingu pred futbalovým štadiónom Jelšavy súhlasne pritakávali...
Kotleba sa však v šírení obrazu o zlyhávajúcej polícii spolieha na Youtube, svoje spriaznené weby či Facebook. Za Packom ako poslanci SNS určite nepôjde a tlačovku zatiaľ nezvolal.
Represia (po ktorej volá SNS ako po najlepšej prevencii) je napríklad to, čo Inštitút pre občianske vzdelávanie vyčítal vo svojej Správe z roku 2008 polícii pri zrazoch krajnej pravice. (v prípade záujmu si pozrite odporúčania v záverečnej tabuľke).
Vyhlásenie "najlepšia prevencia v rómskych osadách je represia" môže znieť aj ako oživovanie polovice 90. rokov, kedy na rómske osady, ale nielen na ne útočili tlupy neonacistických skínov a policajtov nie vždy bolo vidieť, prípadne represiu robili sami pod rôznymi "oficiálnymi dôvodmi" ospravedlnenými z vyšších miest.
Vtedy bola SNS v Mečiarovej vláde a namiesto riešenia rómskej problematiky prichádzali sťažnosti EÚ i zahraničných mimovládok na správanie sa policajných orgánov v prístupe k Rómom. Ani dnes to zrejme nie je ideálne, ale na základe potrestania košických policajtov fackajúcich malých rómskych delikventov však usudzujem, že poprieť nos medzi očami už dnes nie je úplne vždy možné. A verím, že v súčasnosti policajti len tak pre nič za nič do osady neprídu, a ani len tak "preventívne" pre nič za nič niekomu nenaložia.
Vtedy však neboli mobily, kam sa dali nahrávať videá. EÚ bola v nedohľadne. Privatizácia v plnom prúde, ľudáci a ex-súdruhovia rozkrádali túto krajinu a menšiny boli aj vtedy ideálnou potravou pre hladné masy. Útoky boli celkom bežné a vždy nejako vysvetlené a zdôvodnené štátnymi orgánmi. Aspoň tak v tom čase vnímali situáciu na Slovensku pozorovatelia z Európskeho centra pre práva Rómov (European Roma Rights Center), ktorí svoje skúsenosti opísali v Správe Čas skinheadov z roku 1997.
ERRC: Rozporuplná represívna akcia v Jarovniciach 1995
Populistická predvolebná iniciatíva SNS zaváňa sentimentom práve po tomto období. Podkapitola 3.5 nazvaná Mozaika popierania práv Rómov : Oficiálne prehlásenia o policajnej razii v obci Jarovnice sa viaže k represívnej akcii polície z 20. júna 1995.
Ani jeden z jej rómskych obyvateľov, ktorých správa cituje zrejme nezabudne ako naňho medzi piatou a šiestou ráno "doľahla ruka zákona". V nasledujúcich odsekoch zverejním výpovede svedkov, ktoré zhromaždili mimovládne organizácie (nielen ERRC, ale napr. aj Nevipe foundation) v tejto Správe. Ďalej sa môžete začítať do vyjadrení starostu ako aj protichodných vyjadrení štátnych orgánov pri zdôvodňovaní tejto čudnej razie.
PODKAPITOLA 3.5 O POLICAJNEJ RAZII V OBCI JAROVNICE:
Svedkovia v Správe ERRC hovoria o násilnom vniknutí skupiny vyše stovky maskovaných a nemaskovaných príslušníkov polície. "Bez preukázania sa akýmkoľvek úradným povolením k domovým prehliadkam postupovali s úmyslom napadnúť miestnych Rómov, pričom ich častovali rasistickými pokrikmi. Rómovia boli vyvlečení zo svojich obydlí a bez výnimky pobití. Jednu staršiu ženu policajti udreli do hrude a údajne jej skonfiškovali zlatý zub."
15-ročný Ján B. mal ešte po 8 mesiacoch jazvu na lebke. Incident pre ERRC opísal nasledovne (uvadzam bez diakritiky)
"Bolo asi pat hodin rano a moja rodina este spala. Boli sme velmi prekvapeni, ked sme videli prichadzat asi sto policajtov. Ja som musel i tak skoro rano vstavat, pretoze som si mal ist vybavit OP do Presova. Uz som vstal z postele a isiel som na WC, ked sest policajtov prislo do nasho domu. Na prekvapenie si vybrali mna a napadli mna. Boli zamaskovani, takze som im nemohol vidiet do tvare. Jeden z policajtov ma bil po hlave obuskom a druhy pouzil elektricku vidlicu."
Ďalší svedok, žena nerómskeho pôvodu (bez diakritiky)
"Policajti bili ludi. V dome oproti niekolki Romovia spali na streche. Jeden z policajtov ich posotil dole zo strechy a ostatni ich dolu pozduchovali vidlami. Ked som vysla von, aby som co najviac videla, jeden z policajtov na mna namieril zbran a naznacil mi, ze sa mam vratit spat do domu. Zastrasovali ludi s gulometmi a pouzivali obusky. Strasne sme sa bali. Cela akcia trvala najmenej tri hodiny."
Podľa ERRC svedkovia tvrdili, že policajti hľadali zlodeja, ktorý údajne ukradol videotechniku z miestnej školy. Ukázalo sa, že toto bola len prvá verzia vysvetlenia policajnej razie.
Ďalší svedok, 27-ročný Róm Vaclav K., sa ku skutočnosti vyjadril nasledovne (bez diakritiky):
"Moj otec spal vonku. Znenazdajky sa k nemu priblizili styria muzi a zacali ho udierat palicami. Okrem toho mali aj nejaky sprej. Povedal som im: " Co chcete, my spime!". Okamzite ma zacali bit a zobrali ma do policajneho vozidla. Nemal som topanky a oni ma bili po chrbate. Potom mi nasadili puta a bili ma po chodidlach palicami. Potom ma zobrali do suterenu policajnej stanice a tam ma zbili este viac. Ked som sa ich pytal preco ma biju, povedali mi len, ze mam drzat hubu. Nakoniec nas okolo obeda prepustili."
23-ročný Jan R. bol taktiez odvleceny na policajnu stanicu v Sabinove (bez diakritiky):
"Okolo 5:00 hod. prislo do mojho domu niekolko policajtov. Zacali ma bit a ked som sa ich spytal, preco ma biju, neodpovedali mi. Nedovolili mi nic sa vypytovat, len ma bili. Zobrali ma do policajneho auta do Sabinova, kde ma vypocuvali. Pytali sa ma, kto je zlodej a ja som im povedal, ze neviem, a ze ma predsa nemozu len tak bezdovodne mlatit. Nakoniec nas policia nazvala zlodejmi."
Ján R. pre ERRC tvrdil, že spoznal aj niekoľko miestnych príslušníkov polície, ktorých videl ako ukazujú na rozličné rómske príbytky.
21-ročný Aladdin K. ERRC tvrdil, že sa mu vyhrážal policajt smrťou (bez diakritiky):
"Bolo ich asi sedem ( policajtov ) a vsetci boli maskovani. Zobrali nas, ale ja som nic neukradol. Povedal som im, ze som nic neurobil. Udreli ma pastou a vzapati na to mi z ust zacala tiect krv. Bili ma skutocne silno na chrbat a na chodidla. Pouzili aj elektricke soky. Jeden z prislusnikov dokonca zobral lano a chcel ma obesit. Vonku bola zima a policia nas brutalne bila. Moj bratranec videl ako ma policia chcela obesit. Nakoniec ma neobesili, ale neustale sa mi vyhrazali, ze to urobia."
16 ročný Marek K., utrpel rezné rany od príslušníka polície. Pre ERRC vypovedal, že rovnako zbili aj ženy a deti. Jeho tiež spútali a zobrali na policajnú stanicu, kde ho podrobili bitke a zastrašovali ho. Okolo poludnia toho dňa boli zadržaní Rómovia po jednom prepustení z policajnej stanice v Sabinove.
Miestny rómsky vodca, 47-ročný Vojtech Červeňák, opísal ERRC útok polície nasledovne (bez diakritiky):
"Bolo to ako hororovy film v televizii. Vlastne televizia je nic v porovnani s realnou prihodou, ktora sa tu udiala. Mojho syna zbili , mna zbili, a dokonca aj osem deti mojho syna zbili. Jedno rocne dievcatko v nasej rodine bolo tak hrozne zbite, ze som mal pocit, ze zomrie. Policajti ju bili po chodidlach, prikryli jej tvar pokryvkou a snazili sa ju zadusit. chuda dieta uz prekonalo jednu operaciu a ked sme ju vyniesli z domu, stratila vedomie. Potom ju policajti zviazali, uchopili za vlasy a sklbli jej hlavou smerom dole."
ERRC prezrelo toto dievčatko v marci a potom znova v auguste 1996 a poukázalo na jej veľmi slabý zdravotný stav.
Červeňák ďalej povedal (bez diakritiky)
"V dedine zavladol velky strach. Policia mi zobrala nabytok, fotoaparat a video kameru tvrdiac, ze som to ukradol. Rozpravka o ukradnutom videozariadeni nie je pravdiva, bola to pre policiu iba zamienka. Clen mestskeho uradu v Jarovniciach prisiel presetrit celu udalost. Okrem neho prisiel aj zastupca miestnej policie, ako aj vysetrovastef z OU PZ v Presove. Avsak tito nikdy nic nevyriesili . Neexistoval ziaden dovod na takyto policajny zasah. Pisal som do Bratislavy na Kancelariu prezidenta Michala Kovaca a na Ministerstvo vnutra, napisal som vsetko o tom, ako ma policajti zbili a okradli, ale nic sa neudialo."
Hoci bol majetok p. Červeňákovi políciou vrátený, jeho písomne žiadosti skončili veľmi ďaleko od nejakých disciplinárnych opatrení voči polícii. Okrem toho p. Červeňák prehlásil, že videl starostu obce Jarovnice Milana Kropucha ako ukazoval policajtom niekoľko rómskych domov tesne pred policajným útokom.
23.augusta 1995 v rozhovore pre Prešovský Večerník starosta Kropuch vyhlásil, že bol spokojný s prevedenou akciou (bez diakritiky):
"Jedna taka akcia kazde dva alebo tri roky nie je dost, ak si uvedomime, co takato romska usadlost znamena pre okolie. Nasi obyvatelia reagovali velmi pozitivne na tuto akciu."
Ked sa ERRC informovalo u starostu obce p. Kropucha na tento zásah, poskytol druhé oficiálne vysvetlenie. Nespomenul nijakého zlodeja videa, a namiesto toho prehlásil, že policajná akcia bola výsledkom údajného útoku Róma na policiu. K tomu dodal (bez diakritiky):
"Neexistovala nijaka ina moznost. Museli sme zorganizovat taku akciu. V kazdej rodine mate deti, a niektore su dobre a niektore zle. Podobne mame dobrych a zlych Romov. Co sa tyka tych zlych, nemame ziadnu inu moznost, ako ich kontrolovat. Musime udrziavat poriadok v obci a zachovat stabilnu situaciu."
"ERRC verí, že útok bol zameraný na hromadný postih Rómov a mal poslúžiť ako "show" v prospech nerómskej časti obyvateľstva. Dôkazy naznačujú, že útok na rómsku časť obyvateľov bol zorganizovaný miestnou políciou v spolupráci s OU PZ v Prešove a špeciálnej jednotky z Košíc. Znamená to teda, že táto akcia bola povolená z vysokých miest."
Vyjadrenia štátnych orgánov a starostu obce (vsetko nasledujúce je citované zo Správy Čas skinheadov bez diakritiky. Boldom som vyznačil časti pojednávajúce o dôvode razie, ktoré sa z pôvodnej verzie o krádeži videa opäť zmenili).
"V auguste 1996 ERRC poslalo protestny list Generalnemu prokuratorovi SR vo veci nezverejnenia vysledkov vysetrovania v obdobi jedneho roka od udalosti a naliehalo, aby sa uskutocnilo zverejnenie. V liste sa okrem toho pozadovalo aj presetrenie pravomoci starostu Krompucha.
12. septembra 1996 poslal JUDr. Roman Matasovsky z Generalnej prokuratury SR centru list, v ktorom oznamil, ze ziadost bola poslana na Ministerstvo vnutra SR. Nezavisle od tejto odpovedi dostalo ERRC dna 5. septembra 1996 fax od Prezidenta policajneho zboru SR Jozefa Holdosa, v ktorom urady SR potvrdzuju, ze policajna akcia bola vykonana v sulade so znenim §73 zakona 171/1993, ktory pojednava o pravomociach policie, a ze kroky uskutocnene policiou v Jarovniciach boli z pravneho hfadiska v poriadku.
Na rozdiel od prvej verzie oficialneho vysvetlenia policajneho utoku Prezident policajneho zboru SR Jozef Holdos rozhodol, ze akcia sa v ziadnom pripade nekonala za ucelom ziskat informacie o neznamom pachatefovi kradeze videotechniku, ani ako bezprostredna reakcia policie na utok Romov, ale bola vykonana za ucelom zatknutia identifikovanych kriminalnych zivlov v obci.
Podobne vysvetlenie asi o tyzden po udalosti ponukla nadacia Nevipe Foundation prostrednictvom zastupcu starostu obce Jarovnice. Podla jeho vysvetlenia kriminalnymi zivlami, ktore mali byt pocas policajneho zasahu zatknute, neboli zlodeji videozariadenia, ale Romovia, ktori sa po uplynuti doby vazenskej priepustky nevratili spat do vykonu trestu. Zastupca starostu okrem toho pre Nevipe Foundation dodal, ze starosta Kropuch isiel osobne spolu s dalsimi predstavilelmi obce a policiou do tych romskych domov, ktore mali byt prehladane.
Nezavisle zdroje, ktore maju pristup k policajnym informaciam, pre ERRC uviedli, ze starosta Milan Kropuch sam pozadoval takuto raziu v obci na "udrzanie pokoja".
Ministerstvo vnutra SR poslalo na adresu ERRC dva navzajom nezavisle listy, prvy dna 11. septembra 1996 a druhy 1.oktobra 1996. Minister vnutra Gustav Krajci v nich uviedol, ze ucelom "bezpecnostnej akcie" v Jarovniciach bolo uvaznit tie osoby, na ktore bol vydany zatykac, a tie podozrive osoby, na ktorych obydlia boli vydane opravnenia k domovej prehliadke. Minister Krajci dalej uviedol, ze akcia bola uspesna a obcania obce ako aj okolitych oblasti na nu pozitivne reagovali.
ERRC sa skepticky pozera na posudenie udalosti ministrom vnutra Krajcim; nie je zrejme, ake kriteria boli v tomto pripade pouzite na zmeranie uspesnosti alebo neuspesnosti akcie. Je taktiez pochybne, ci by taketo kriteria i v pripade explicitneho vyjadrenia vyhovovali medzinarodnym normam o postupoch policie a rozsahu jej pravomoci, ktorych znenie je obsiahnute v Zakladnych principoch OSN o pouziti sily a strelnych zbrani verejnopravnymi cinitelmi, a v Kodexe OSN o postupoch verejnopravnych cinitelov. Pocinanie si policie okrem ineho naznacuje prehliadanie Kapitoly o zakladnych ludskych pravach a slobodach, ktora je zakotvena v Ustave SR.
I napriek tomu, ze ERRC ocenuje rychlu odpoved slovenskych predstavitelov tykajucu sa informacii o pripade policajneho utoku v Jarovniciach, i nadalej naliehame na Generalnu prokuraturu SR, aby bol pripad nezavisle presetreny, pretoze dokazy nabadaju k myslienke, ze ide o policajne tyranie a zneuzitie pravomoci.
Ak sa na udalosti pozrieme z globalneho hladiska, vsetky vysvetlenia podane verejnopravnymi cinitelmi vo veci spominaneho policajneho utoku su viac alebo menej zhodne vo svojej obsahovej podsate a privadzaju k ciastocnemu zaveru, ze bolo pouzite zmyslanie post factum. Zda sa, ze opisanej udalosti predchadzal pravne podporeny zamer. Sumarnym vysledkom podanych vysvetleni je ich nespojitelnost. Aby sa dospelo k doveryhodnosti, je potrebne podat komplexny obraz mytov o romskej kriminalite. Oficialnym zaverom je retrospektivna mozaika, opis dominancie podporenej racistickymi predsudkami o Romoch."
PS: Dnes by zrejme "hľadali" DVD prehrávače, ak by sa mal svet riadiť predvolebnými vyhláseniami SNS.
