Sám Mišun označil trestné oznámenie za snahu falošných humanistov zviditeľniť sa. Šéf mestskej polície v Trnave i mesto Mišunovi kariéru a vystúpenia na mítingoch Ľudovej strany Naše Slovensko či Slovenskej pospolitosti tolerujú. Nedávno sa náčelník trnavských mestských policajtov Igor Keleši pre TA3 vyjadril, že Mišuna prepustí, len ak bude z niečoho obvinený. Podľa Kelešiho je Mišun vzorný policajt.
Trestné oznámenie aj s doslovným prepisom Mišunovho prejavu z Nového Bydžova už má vyše mesiaca v rukách prokuratúra aj s políciou. Odstúpil jej ho krajský štátny zástupca z Hradca Králové. Polícia začala trestné stíhanie vo veci prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, Mišuna však zatiaľ neobvinili:
"Čakáme na posudok znalca z historického ústavu Bratislava, ktorý určí, či konkrétne vyjadrenia spĺňajú skutkovú podstatu uvedeného trestného činu. Až po doručení znaleckého posudku a preštudovaní posudku môže polícia obviniť konkrétnu osobu," povedal hovorca polície v trenčianskom kraji Pavol Kudlička 27. júna.
K výrokom Mišuna o Rómoch ako o asociálnych cigánskych parazitoch, pracovných táboroch či nútenej sterilizácii Rómov sa má vyjadriť znalec na históriu. Na otázku prečo potreboujú znalca a prečo práve z hitorického ústavu SAV Kudlička odpovedal: "V danej inštitúcii pracuje pracovník , ktorý je schopný sa vyjadriť k problematike trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia."
Zvláštnym sa teda v Mišunovom prípade môže javiť, že hanobenie Rómov má posudzovať historik a nie špecialista na moderné extrémistké či krajne pravicové skupiny a strany, ktorý pozná politickú kariéru Mišuna ako predsedu (na niekoľko pokusov zrušeného) miestneho odboru Matice slovenskej v Púchove, člena ĽS NS či Slovenskej pospolitosti.
MV SR okrem toho v jednom z posledných textov o extrémizme, o ktorom sa dočítate o pár riadkov nižšie, píše o znalcoch ako o slabom mieste v konaniach proti extrémistom. "Je nutné vytvoriť znalecké obory v zozname znalcov a zabezpečenie dostatku odborných znalcov." Podľa MV SR polícia využíva odborníkov z rôznych oborov, najmä histórie na symboly vychádzajúce z II. svetovej vojny, ktorí sú spochybňovaní obhajobou na súdoch.
Znalec stačiť nemusí
Ministerstvo vnútra po vyhodnotení koncepcie boja proti extrémizmu 2006-2010 a po schválení novej koncepcie na roky 2011-2014 vládou zverejnilo na svojom webe text s názvom Boj proti extrémizmu by sa mal zintenzívniť. Okrem iného sa tam píše, že z praxe vznikla požiadavka na vytvorenie znaleckých odborov, ktoré by boli použiteľné na odborné posúdenie rôznych extrémistických znakov, symbolov a verbálnych ako aj písomných prejavov extrémistov.
Po novele trestného zákona, ktorá v septembri 2009 upravila postihovanie páchateľov za trestné činy súvisiace s extrémizmom má polícia problém s dokazovaním úmyslu. Podľa MV SR väčšina páchateľov nebola odsúdená z dôvodu nedostatočnej dôkaznej hodnoty pribratých znalcov. Problém, teda vytvorenie fundovaných znaleckých oborov má podľa Natálie Hattalovej z MV SR riešiť ministerstvo spravodlivosti.
Bez ohľadu na novelu trestného zákona z roku 2009 je faktom, že znalci väčšinou extrémistom procesy alebo stíhanie príliš nekomplikujú. Dokazujú to aj prípady z minulosti. Známa kauza, kde znalec súd nepresvedčil, hoci o jeho posudok prokuratúra oprela obžalobu bol proces s majiteľmi obchodu obvinenými z propagácie nacizmu. Ich obhajca tvrdil, že rôzne neonacistické predmety nie je možné spájať s jeho klientmi, hoci každý vedel, kto v ich obchode nakupoval a niektoré zdroje uvádzajú, že sami majitelia patrili k prívržencom neonacistických skínov.
V roku 2009 zase posudok rovnakej znalkyne, Jaroslavy Roguľovej z historického ústavu SAV pre zmenu nestačil na obžalobu Kotlebu za jeho pozdrav "Na stráž", resp. práve na základe tohto posudku prokurátorka Kotlebu oslobodila s tým, že pozdrav Hlinkových gárd nepredviedol na mítingu 14.3.2009 kompletný, tak ako bol používaný počas Slovenskej vojnovej republiky.
Je to určite o znalcovi?
Môžeme ale tvrdiť, že znalkyňa si robila svoju prácu zle? Nie je úlohou prokuratúry vyložiť posudok tak, aby sa vzťahoval na súčasné dianie a konkrétnych obvinených alebo obžalovaných ak sú naozaj "poslami nenávisti" alebo z nej profitujú? Ak ste na prvú otázku odpovedali nie a na druhú áno, tak by si mali so svojími ľuďmi robiť poriadok na polícii, prokuratúre a súdoch , lebo práve tam jazyk extrémistov často tolerujú.
A nech sa teda ministerstvá činia aj s vytváraním špecializovaných znaleckých oborov. Alebo sa potom aspoň prestaňme tváriť, že sa riadime zákonmi stíhajúcimi aj nenávistné trestné činy "extrémizmu" bez použitia násilia (hanobenie, propagácia, symbolika, gestá), lebo rozhodnutia polície, prokuratúry či súdov v týchto prípadoch väčšinou len posiľňujú sebavedomie neonacistov (alebo napr. trestné stíhanie zastavujúce rozsudky okresného a krajského súdu v BB ohľadom kampane šéfa ĽS NS Mariána Kotlebu na župana BBSK z roku 2009, pre ktoré na podnet splnomocnenca pre rómske komunity podala ministerka spravodlivosti Žitňanská dovolanie na Najvyšší súd).
Keďže poznám aj niektoré ďalšie rozhodnutia, nie som optimista. Obávam sa, že aj po vzniku znalcov - expertov na extrémizmus budú štátne orgány i poškodení na slovník extrémistov stále rovnako žalostne krátki ako je tomu dnes, keď ťaháme za kratší koniec v takmer každej vážnejšej kauze.
(A teraz nemám na mysli pubertiakmi posprejované ploty hákovými krížmi čo je zlyhaním rodičov a prevencie).