Minulý mesiac Prezídium policajného zboru SR (PPZ) publikovalo výsledky svojej činnosti v oblasti extrémizmu na Slovensku, podľa ktorej „polícia minulý rok podobne ako v roku 2006 objasnila viac ako polovicu prípadov kriminality s extrémistickým pozadím, vlani dodatočne vyriešila tiež deväť trestných činov z minulých rokov." Vyzdvihnuté tiež bolo konštantné znižovanie trestných činov extrémizmu na Slovensku od roku 2006.
Rok - zistené TČ - objasnené TČ - objasnenosť
2004 - 79 - 57 - 72%
2005 - 121 - 82 - 67%
2006 - 188 - 107 - 56%
2007 - 155 - 88 - 56%
Zdroj: PPZ
Toto tvrdenie je postavené na dvoch skutočnostiach, ktoré si zaslúžia hlbšiu analýzu:
a) trestná činnosť extrémistov
b) znižovanie tejto trestnej činnosti na Slovensku.
TRESTNÁ ČINNOSŤ EXTRÉMISTOV
(kvalita udávanej štatistiky)
Pod trestnou činnosťou extrémistov (resp. činmi s extrémistickým pozadím alebo činmi extrémizmom motivovanými) sa vo svete štandardne rozumejú skutky skupín s vyhranenou (krajnou) politickou motiváciou. Tieto skupiny na základe ich presvedčenia páchajú trestnú činnosť, ktorá je plnením ich politického programu alebo prostriedkom, ako tento program dosiahnuť. Táto činnosť má široký záber - začína pri šírení ideológie a končí priamym fyzickým násilím páchaným na politických oponentoch.
Bližším rozborom kvantitatívnej štatistiky P PZ, inak povedané koľko a akých skutkov je presne zahrnutých v tejto štatistike - dospejeme k záveru, že ide o činy s rasovou skutkovou podstatou a skutky podpory hnutí
smerujúcich k potláčaniu ľudských práv a slobôd. Táto kombinácia prináša dva základné problémy, pre ktoré sa nedá hovoriť o relevantnej štatistike trestnej činnosti extrémistov.
1) Nie všetky trestné činy v konfliktoch medzi rôznymi etnikami majú politické pozadie.
Často ide o činy, ktoré sú vyústením konfliktov v susedskom spolunažívaní etník. V niektorých prípadoch je korektné hovoriť o primeranej obrane majoritného etnika pred neprispôsobivým minoritným etnikom, pri bitke v dedinskej krčme medzi Rómami a bielymi je ťažko hľadať politický motív extrémistických skupín. Medializovaná štatistika PPZ preto obsahuje niektoré trestné činy, ktoré rozhodne nemožno uvádzať ako extrémistické, keďže nemajú politický motív, hoci sa ľahko objasňujú, evidujú a samozrejme vykazujú.
2) Na Slovensku sú útoky pravicových extrémistov smerované predovšetkým proti domnelým alebo reálnym politickým oponentom aj bez rasistickej podstaty. Ak si zoberieme príklad z Nemecka, kde je počet prisťahovalcov nepomerne vyšší, z 958 (Úrad pre ochranu ústavy 2006) závažných útokov pravicových extrémistov bolo 316 smerovaných proti politickým oponentom. Pomer útokov na politických oponentov na Slovensku by bol vzhľadom na nízky počet prisťahovalcov nepochybne vyšší, no v štatistike PPZ sa nenachádza. Pod politickým oponentom nesmieme rozumieť konflikty medzi politickými stranami alebo regulérnymi skupinami zaoberajúcimi sa politikou, ako ju poznáme napr. z parlamentu. Sú to obyčajne útoky neonacistických Skinheads na mladých ľudí, ktorí verejne deklarujú (najmä prostredníctvom oblečenia) svoj odpor voči rasizmu alebo sympatie k nemu opozičným hnutiam. Takýchto prípadov mimovládne organizácie evidujú stovky.
V opačnom garde ide o trestnú činnosť páchanú ľavicovými extrémistami, ktorá je na Slovensku doteraz na okraji záujmu orgánov činných v trestnom konaní, čo potvrdzuje aj štatistika PPZ, v ktorej absentujú. Pre porovnanie v Nemecku za rok 2005 bolo evidovaných 2305 trestných činov ľavicových extrémistov (Úrad pre ochranu ústavy 2006). Ide síce o skutky, ktorých dokazovanie a vykazovanie si vyžaduje vysokú odbornú spôsobilosť policajných špecialistov, ich vynechaním v štatistike však táto stráca na výpovednej hodnote, keďže neobsahuje závažnú časť skutkov páchaných prívržencami extrémistických hnutí.
Z uvedeného vyplýva, že proklamovaná štatistika trestnej činnosti "extrémistov" je štatistika, ktorá do roku 2007 vychádzalo ako štatistika rasovo motivovanej trestnej činnosti (RMTČ) a ktorá sa stala obeťou neprofesionálneho prístupu v rámci súčasnej vládnej glorifikácie boja proti extrémizmu. Preto bola premenovaná na "extrémistickú" aj napriek tomu, že s touto problematikou je spojená len malá časť sledovaných dát. Nemožno ju teda uvádzať ako štatistiku trestnej činnosti extrémistov.
ZNÍŽENIE TRESTNEJ ČINNOSTI EXTRÉMISTOV
(kvantita udávanej štatistiky)
Medializovaný údaj PPZ je kvantitatívna štatistika počtu oznámených, zistených a vyšetrených trestných činov. Nemožno ju teda publikovať ako relevantný údaj poklesu alebo stúpania trestnej činnosti, ale len ako pomer vyšetrených trestných činov k tým, ktoré boli oznámené alebo inak zistené (tzv. objasnenosť trestnej činnosti).
Z uvedenej štatistiky vyplýva, že oznamovanie, zisťovanie trestných činov políciou a hlavne objasnenosť trestnej činnosti šla od roku 2006 signifikantne dole. Na základe tejto štatistiky je možné vypracovať obraz dôveryhodnosti polície a o príčinách poklesu oznamovanosti, ktorý mal do roku 2006 stúpajúci trend.
Nastavovanie vnútornej bezpečnostnej politiky by sa nemalo opierať iba o jednoduchú kvantitatívnu štatistiku objasnenosti používanú PPZ, ktorá môže mať rôzne interpretácie. Pre túto štatistiku je problematická forma zberu vstupných informácií, ktorú tvorí prijatie oznámenia o čine policajtom. Prílišná dôležitosť len na tejto jednej forme štatistiky a následné hodnotenie policajtov na základe nej vedie k efektu, kedy sa policajti môžu vyhýbať prijatiu oznámenia alebo manipulovať objasnenosť. Vzhľadom na to, že Slovenská republika, na rozdiel od susedného Poľska a Maďarska, sa nezúčastňuje komplexného kvalitatívneho merania kriminality v rámci EÚ (Medzinárodný prieskum kriminality EÚ 2005), je možné iba hľadať paralely medzi štatistikou oznamovanosti, reálnej trestnej činnosti a spokojnosti s policajným zborom.
Zo sledovaných krajín spomenutým prieskumom bolo najviac trestných činov na 100 000 obyvateľov oznámených vo Švédsku a na trochu nižšej pozícií vo Fínsku. Tieto dve krajiny rovnako vedú v oblasti sexuálnych deliktov voči ženám, kde Fínsko je 5 a Švédsko dokonca 2 v počte oznámení týchto činov. Z tejto štatistiky by podľa interpretácie PPZ vyplynulo, že tieto dve krajiny majú obrovský bezpečnostný problém v rámci Európy.
Na druhej strane ale podľa Medzinárodného prieskumu obetí zločinu 2005, ktorého sa Slovensko opäť nezúčastnilo, sa Švédi a Fíni spomedzi Európanov najmenej (pod 20 %) obávajú, že sa stanú obeťou trestného činu. Uvedený prieskum je kvalitatívny rozbor skúsenosti obetí trestných činov a ich spokojnosti s bezpečnosťou v danej krajne. Najviac majú obavy o svoju bezpečnosť Gréci 43%, Taliani 43%, Francúzi 38% a Portugalci 35%. Švédsko je v tomto rebríčku tretie odspodu a Fínsko je krajina, kde sa občania cítia najbezpečnejšie. To ukazuje zjavný nepomer v pocite bezpečia a na druhej strane v počte oznámených trestných činov. Ako je možné, že občania v krajinách s tak vysoko vykazovanou kriminalitou majú zároveň najvyšší pocit bezpečia?
Odpoveď je v dôvere občanov v políciu. Podľa rovnakého prieskumu sú Fíni druhý a Švédi piaty najspokojnejší s tým, ako polícia vybavila ich žiadosť. Preto sa s dôverou a radi obracajú s každým svojím roblémom na políciu, od ktorej sa im dostáva profesionálny prístup a pomoc.
Na Slovensku je ťažké hovoriť o dôvere v políciu. Občania negatívne reflektujú medializované správy o preskakovaní mlák, "taktizovaní" v Nitre, vypočúvania kazašsskej novinárky, samozbitiach študentov, medializovaných pokynoch polície, aby sa občania nepozerali policajtovi do oči pri zásahu, agresívnych cudzincoch, ktorí ako jednotlivci napádajú skupinky rasistických Skinheads a mnoho iných príkladov a to všetko s posvätením vedenia ministerstva vnútra a polície. V iných krajinách už len jeden z týchto prípadov by bol dôvod na značné personálne zmeny, na Slovensku sa tak nedeje. To vyvoláva apatiu občanov a ich nedôveru v políciu. Celkový prístup polície sa odráža aj v znížení objasnenosti extrémistických činov, preto je logické, že obete nemajú dôveru tieto činy oznamovať.
Príčiny nedôvery občanov voči polícii môže Ministerstvo vnútra SR hľadať vo výsledkoch prieskumu uvádzajúceho dôvody občanov EÚ neoznámiť trestný čin (Medzinárodny prieskum obetí zločinu 2005):
- v 53% má obeť pocit, že trauma ktorú mu spôsobí polícia vyšetrovaním bude väčšia ako mu spôsobil samotný trestný čin,
- v 14% sa obeť pre nedôveru v políciu snaží riešiť problém vlastnými silami,
- v 19% by sa podľa obete polícia ani nezaoberala prípadom,
- v 16% si obete myslia, že aj tak by polícia nevyšetrila ich prípad,
- v 1% je to strach, že polícia obeť neochráni pred páchateľom,
- v 1% je to odpor voči polícii
- 18% nevedelo špecifikovať, prečo čin neoznámili.
Ako príklad relevantne vypracovanej správy o stave extrémizmu môže byť uvedené Nemecko, ale aj susedná Česká republika. Z ich správ sa čitateľ dozvie presné rozloženie všetkých typov extrémistov po celej krajne, mená a históriu skupín, ich prejavy či už na internete, stretnutiach alebo prostredníctvom hudobnej produkcie. Prístupné sú presné štatistiky páchanej trestnej činnosti a jej obetí. Na Slovensku takáto úroveň a prístup zatiaľ absentuje.
zdroj: http://security-society.org/
