Chvalabohu, vyšlo to. Weissova premiéra je víťazná. Napriek tomu, že nešťastník Ján Ďurica, ktorý inak celý zápas drel si dal tretieho vlastenca v "repre". (Nech si ho dá aj v Slovinsku, ak to opäť prinesie tri body. Samozrejme doprial by som mu radšej gól do siete súpera).
Fantasticky v závere zápasu zakročil dva razy brankár Štefan Senecký. Vďaka slovenským futbalistom patrí aj zato, že bojovali do konca aj zaiste stresujúcich vyše 10 minút a celý zápas pred takým početným kotlom súperových fanúšikov.
Weissova úspešná premiéra stála na dvoch skvelých štandardkách (Sapara, Kozák-Ďurica) a fantastických zakončeniach. Gólové lahôdky Škrteľa a Hamšíka, hráčov, ktorí hrajú momentálne z repre hráčov v tých najzvučnejších kluboch boli zaiste nielem mojim očiam lahodiace.
Pomohol kus šťastia po nešťastnom vlastencovi, ale najmä bojovnosť a morálka. Lebo možno poučnejšie je vyhrať len 2:1, ako hladko 2:0. Takto sa možno v budúcnosti podobnej chybičky lepšie futbalisti vyvarujú a ak aj nie, tak ľahšie zvládnu ten tlak na výsledok v závere.
Pevne verím, že na Poľsko nebudem na Tehelnom poli chýbať. Držím palce reprezentácii v Maribore a potom v San Maríne. Dnešný večer ale patrí mojej diváckej radosti z gólov a z víťazstva. Verím, že to sebavedomie v tíme ešte zosilnie a víťazstvá sa budú rodiť len ľahšie. Do toho!
Na tomto blogu väčšinou nepíšem takéto romantické nekritické veci, čo ma tešia:-) Dnes som to spravil asi druhý raz, ale neľutujem...
Realitou je ale aj diskusia na sme.sk po zápase a sú tam naozaj zaujímavé, možno až príliš kritické postrehy, aj veľmi vecné a vtipné. Evidentné je, že fanúšikovia sa tešia, aj keď viacerí frflú.. Aj na Ďuricu. Ale verím, že to berie s nadhľadom, lebo koľkí z nás si v živote strelili aj viac, ako tri vlastné góly?
