Život

Sobota večer. Mali sme skúšku zboru. Keď sa skončila, rozhodli sme sa, ja a moji dvaja naj kamaráti, ísť niekam na zmrzlinu. Bolo už síce neskoro večer, ale zato príjemne.

Písmo: A- | A+
Obrázok blogu

Zistili sme, že o takom čase bude otvorený už iba hypermarket. Tak sme sa tam vybrali. Kúpili sme si každý po nanukovej dreni a pri pokladni slušne zaplatili. Boli sme poslední, ktorí platili, pretože už bola záverečná. Pomaly sme sa vybrali, s drevenými paličkami v dreni, naspäť na námestie sadnúť a len tak vychutnať nádherný večer.

Spokojne sme kráčali vedľa seba a smiali sa na kamarátovej hlúposti, vymýšľali vtipy a jedli zmrzlinu. Zrazu nás predbehol mladík, ktorého sme nepoznali. Zastavil nás a opýtal sa, či náhodou nevieme koľko je hodín. Samozrejme sme boli mladí a pekní (teraz sme už iba pekní:), teda každý z nás mal pri sebe mobil. Keď sme mu odpovedali, poďakoval sa nám a kráčal trochu rýchlejšie ďalej. Pozreli sme sa na seba a so smiechom v hlase sme sa zhodli na tom, že už aj tak nestíha. V diaľke som si všimol auto, ktoré sa približovalo oveľa rýchlejšie ako by malo. Ale hlboko som sa nad tým nepozastavoval. Ako tak ten mladík prechádzal cez cestu po prechode pre chodcov, zrazu sme počuli veľmi tupí náraz, ako keď na zem dopadne nejaká veľmi ťažká vec. Po pár sekundách sme si všetci traja uvedomili, čo sa stalo. Mladík ležal na zemi.

Zrazilo ho auto. Nabralo ho v prudkej rýchlosti, preletel cez kapotu a zostal nehybne ležať na druhej strane cesty. Bolo to ako vo filme, všetko sa spomalilo a my sme nevedeli čo máme ako prvé urobiť. Samozrejme, to auto z miesta nehody ušlo. Ani sme si nezapamätali jeho poznávaciu značku. Keď sme sa prebrali z toho šoku, vytočili sme potrebné čísla. Zavolali sme záchranku aj policajtov.

Ešte v ten večer sa nás policajti všetko dopodrobna vypytovali a neskoro večer sme sa dozvedeli, že ten mladík v nemocnici zomrel.

Vtedy som si uvedomil, aký má môj život pre mňa veľkú cenu. Mám ho len jeden a preto sa snažím prežiť ho naplno, pretože nikdy neviem, čo ma čaká zajtra, dnes, o hodinu, o minútu.
Tešme sa z maličkostí. Tešme sa z toho všetkého, čo máme, koho máme. Nepremárnime svoj život hlúposťami a zbytočnosťami. Nechcem nikomu radiť ako ma žiť, ale uvedomte si, že život je len jeden a je nádherný.

Pavol Dankovič

Pavol Dankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Veľmi šťastne založený mladý chalan so všetkým, čo k pohodovému životu patrí. Najmä úsmev a dobrá nálada :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Marcel Rebro

Marcel Rebro

307 článkov
Dušan Koniar

Dušan Koniar

786 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

110 článkov
Jana Čavojská

Jana Čavojská

27 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

115 článkov
INESS

INESS

132 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu