Verejnosti je dostatočne známe to, že občianske združenie AN-24 (5605) – HEJCE sa už viac ako štyri roky márne snaží o opätovné otvorenie vyšetrovania havárie vojenského dopravného lietadla typu Antonov An-24 v správe Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré dňa 19. 1. 2006 vo večerných hodinách, pri približovacom manévri k letisku Košice, vrazilo do svahu vrchu Borsó na území Maďarskej republiky pri obci Hejce. Pri nešťastí zahynulo 42 slovenských občanov - príslušníkov rôznych útvarov Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Občianske združenie AN-24 (5605) – HEJCE so sídlom v obci Jablonec, združujúce predovšetkým blízke osoby a rodinných príslušníkov obetí, viackrát verejne spochybnilo oficiálne výsledky vyšetrovania, podľa ktorých bola bezprostrednou príčinou nešťastia chyba pilota lietadla. Svoje pochybnosti podložilo viacerými dôkaznými prostriedkami, výpoveďami svedkov a logickými úvahami. Z nich vyplynulo, že fatálna udalosť mohla byť spôsobená zlým technickým stavom stroja a poruchou motora, ktorý podľa svedkov mal horieť ešte vo vzduchu. Niektoré indície dokonca nasvedčujú tomu, že lietadlo v čase havárie nemusel riadiť kapitán lietadla (označený za zodpovedného), ale druhý pilot. Tých otázok a nejasností však pomenovali členovia združenia viacero.
Na potvrdenie alebo vyvrátenie všetkých pochybností a otázok mohlo dať odpoveď opätovné vyšetrovanie, ktoré malo byť vedené pod verejnou kontrolou po odtajnení spisu. To sa však nestalo a viacerí ministri obrany z rôznych politických táborov sa vzácne ideologicky zhodli na vytrvalom a úpornom postoji nechať spis v režime utajenia a nové vyšetrovanie neotvoriť. Treba však dodať, že nielen ministri obrany, ale aj ďalší vysokí ústavní činitelia, prezidenti, prokurátori, predsedovia vlády, predsedovia a poslanci parlamentu, politici opoziční i koaliční, všetci tí, ktorí boli oslovení zástupcami pozostalých po obetiach, sa akoby zázrakom dostali do stavu dočasného pozbavenia sluchových a zrakových zmyslov. Ak sa aj niekto z nich odhodlal na výzvu alebo žiadosť o pomoc reagovať, tak občianske združenie obdržalo zväčša len pár riadkov politických nezmyslov, fráz a právnických kľučiek.
To, že situácia je vážna a niečo okolo vyšetrovania nie je v poriadku dokazuje i tá skutočnosť, že najaktívnejší členovia občianskeho združenia AN-24 (5605) – HEJCE boli objektmi šikanovania a prenasledovania represívnymi orgánmi štátnej moci a to predovšetkým v čase, kedy Policajný zbor bol riadený kontroverznými telocvikármi, z ktorých tzv. sociálnodemokratická strana a vláda urobila generálov. Na tomto mieste musím použiť svoj mnohokrát opakovaný výrok: Presadzovanie politickej vôle pri aplikácii nástrojov a inštitútov trestného práva patrí vo formálne demokratickom a právnom štáte spoločne s korupciou k najnebezpečnejším vnútorným patologickým javom spoločnosti.
Tí, ktorí už mnohé roky držia „ochrannú“ ruku nad nedotknuteľnosťou spisu a neomylnosťou vyšetrovacej komisie, si dodnes neuvedomujú to, že pravdivé a objektívne zistené príčiny leteckého nešťastia môžu mať významný vplyv na predchádzanie podobným situáciám a môžu zásadne viesť k ochrane životov a zdravia osôb, ktoré jednoducho z tohto poučenia vôbec nemusia byť vystavené podobným rizikám. Nevyhnutné je poznanie toho, že nie KTO, ale ČO spôsobilo pád An-24 v Hejciach! Ale o tom viac pán Peter Švec: https://blog.hlavnespravy.sk/16537/poslime-nemudrych-manipulatorov-na-smetisko-dejin-obnovenie-vysetrovania-katastrofy-an-24-sa-moze-ukazat-prvou-lastovickou-navratu-politickej-normalnosti/
Záverom sa musíme všetci len pýtať a keďže odpovedí sa od politických ignorantov nedočkáme, tak naše úvahy sa sústreďujú na odpovede na otázky PREČO, a ČO bráni odtajneniu vyšetrovacieho spisu a opätovnému vyšetreniu príčin havárie? Čo a komu by sa mohlo stať, ak by sa verejnosť dozvedela podrobnosti? Napríklad:
v prípade potvrdenia pochybností o zlom technickom stave stroja by sa vyšetrovatelia mohli pýtať na okolnosti generálnej opravy, bežných opráv a údržby, prístrojového vybavenia...
v prípade potvrdenia indícií o havarijnom stave stroja by sa vyšetrovatelia mohli pýtať na okolnosti prevádzky, dôvody vyslania na misiu a osoby zodpovedné za povolenie letu...
v prípade, že by sa potvrdili pochybenia pri záchrannej akcii, vyšetrovatelia by sa mohli pýtať na to, či a koľko zranených osôb mohlo ešte žiť...
a my sa pýtame či je v demokratickej spoločnosti bežne možné použiť inštitút utajenia na zabezpečenie beztrestnosti osôb podozrivých zo spáchania trestnej činnosti a ich ochranu?
Súčasný stav je taký, že po mnohých rokoch úsilia sa pozostalým po obetiach havárie dostalo určitého čiastkového zadosťučinenia tým, že vyšetrovací spis by sa mal vraj nachádzať v procese odtajnenia. Keďže nikde nie je presne definované, čo tento termín znamená a ako dlho môže celé konanie trvať, pokúsime sa odpovedať si sami:
predbežne sa zisťujú pochybenia pri vyšetrovaní príčin havárie...
porovnávajú sa oficiálne výsledky vyšetrovania s pochybnosťami vyslovenými občianskym združením AN-24 (5605) – HEJCE...
identifikujú sa časti spisu, ktoré nemôžu byť predmetom zverejnenia...
identifikuje sa rozsah osôb, ktoré môžu byť trestne zodpovedné za delikty súvisiace s prípadom... počítajú sa premlčacie doby na trestné stíhania...
identifikujú sa politické následky (komu môže vec uškodiť a komu osožiť) otvorenia vyšetrovania...
analyzujú sa medzinárodné dopady otvorenia prípadu...
vykonávajú sa konzultácie so spojeneckými partnermi v rámci vojenskej aliancie...
Napriek skutočnosti, že nezodpovedaných otázok je stále veľa, dá sa konečne očakávať že občania, ktorých blízki zbytočne zahynuli počas jednej januárovej mrazivej noci roku 2006, sa po štrnástich rokoch dočkajú nielen pravdy, ale konečne aj osobných vecí svojich blízkych.
