A zelený už vôbec nie. Dnes, napríklad, rovnako, ako mnohokrát predtým, tam stála takáto betónová kóta a ukazovateľ smeru
a namiesto zeleného stromu, žiaľ, z diaľky podstatne lepšie rozoznateľný, vysielač.
Snehové pole začína už pod prírodnou rezerváciou Martalúzka.Blonďák, očividne už pripravený na leto,sa nevie dosť vytešiť z nečakaného snehu. Najprv figúra
potknutá kengura,
vzápätí bezmocná korytnačka,
este chvíľu 2D cval,
kým nastúpime do serpentín starej hory s príchuťou karpatského pralesa.Pred jej záverom už postupujeme popri potôčiku, ktorý v tejto fáze ešte netuší, že raz bude riekou Hnilec s vlastnou Hnileckou dolinou.
Odrazu sa pred nami otvorí klenot Martalúzky, skalný amfiteáter:
Amfiteátrom preteká potok miestami ešte úplne pod snehovou prikrývkou
ale už výdatne posilnený topiacim sa snehom z hole
Nasleduje cesta výšvihom popri kaskádach Hnilca
a krajina sa otvorí. Sme v hôľnom pásme.
Na Troch studniach je snehu po pás, Blonďáka zrána ešte nesie, mňa už nie. potreboval by som tak o päť čísel väčšie topánky.
Tak sa štveráme cez snehové polia
aj cez holé miesta,
kde už sneh zmizol, ale o nejakých kvietkoch ešte nemôže byť ani reči. Na fotenie čas veľmi nevyšiel, cez vrchol sa prevaľujú oblaky, krajina pod nami je v opare, hrebeń tuatam cez dieru v mrakoch zalieva slnečné svetlo.
Pán Iľko hlási na najbližšie dni dobré počasie. Možno budete mať viac šťastia. Takže ak si chcete ešte užiť brodenia snehom, guľovačky, či stavania snehuliakov, opusťte na chvíľu priesady paradajok, jahody a redkvičky a šup šup na hole. Lebo aj my s Blonďákom sme už mali zimy plné zuby a tešili sa na jar. A zrazu, keď je sneh v ťahu, tak máme také malé sentimenty a chodíme ho ešte hĺadať.
HOWGH!
HAFF!
