Indiánske týpí, fantastické stroje času, čo ma vrhli na opačný koniec zemegule a dvesto rokov späť. Do civilizácie, s ktorou ma nemôže spájať nič. A predsa spája. Túžba po voľnosti. Láska a úcta k prírode. Hľadanie pokoja.
Mal som tú šťastnú možnosť pobudnúť s „mojimi“ indiánmi v týpí dva dni a niečo Vám o tomto najdokonalejšom zo stanov chcem porozprávať. Toto nie je odborný článok, len pokus o sprostredkovanie zážitku.
Týpí je komín. Jednou z hlavných úloh tohto indiánskeho príbytku je zabezpečiť dobrý ťah dymu z ohňa, ktorý v týpí horí takmer nepretržite. Za tým účelom disponuje úctyhodnou výškou, odhadujem 6-7m a dymovým otvorom opatreným chlopňami na vrchole. Studený vzduch je nasávaný štrbinou nad zemou a prúdi ohriaty spolu s dymom smerom k otvoru na špici.
Asi takto:
Pohľad zvnútra smerom hore je skutočne pohľadom do komína. Plátno týpí smerom k otvoru je pekne zaúdené, začadené. Chladiarenské veže atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach fungujú úplne rovnako. Aj s odhliadnutím od prúdov vody padajúcich v takejto chladiarenskej veži by však pobyt v nej pre prievan, spôsobený prúdiacim vzduchom nebol ničím príjemným. Preto je týpí vybavené ďalšou vnútornou vrstvou, nazývajú ju lajningom (lining). Lajning dolieha k zemi a zabezpečuje to správne prúdenie a tým vnútri týpí aj správnu tepelnú pohodu. V zime hreje, v lete chráni obyvateľov týpí pred úpekom. Lajning je zavesený na šnúru z kožených remencov natiahnutú po stanových žrdiach vo výške chlapa po obvode celého týpí a na zemi je utesnený. Kožušinami, prikrývkami, a tak.
Asi takto:
Na šnúre lajningu visí prakticky všetko. Kapsy, kapsičky, luky , šípy, bojové palice, drevená naberačka na vodu… V tejto výške sú na žrdiach uviazané aj remence vedúce uhlopriečne cez týpí, na ktorých nad ohniskom visí kotlík, čajník, skrátka nádoby na varenie. Ďalší level remencov asi meter, dva nad lajningom slúži na zavesenie šiat. Vzhľadom k tomu, že indiánska garderóba je vo veľkej miere vyrobená z jelenice, tak mierne zaúdenie je tou najsprávnejšou konzerváciou. Prúdiaci vzduch/dym šaty vetrá, suší a konzervuje zároveň.
V týpí je veselo. Priemer cez 6 metrov a absencia akéhokoľvek nábytku, či stien by zabezpečili pohodlné bývanie podľa môjho odhadu aj dvanástim ľuďom, čo sa majú radi. S človekom, čo ho neznášate, by vám tam bolo tesno aj v dvojke. Ale tam, kde som bol, vládlo priateľstvo a tolerancia a tak bolo v týpí vždy veselo. Vy všetci, čo si radi posedíte pri ohníku s priateľmi, si predstavte, že sedíte pri táboráčiku na konci svojej postele. Keď vás zmáha únava, pošupnete sa zadkom meter dozadu, zvalíte sa, prikryjete dekou alebo kožušinou a ste „doma“. Ešte chvíľu vnímate rozhovor svojich kamarátov ale už sa vám vlní obraz a zahaľuje vás ticho a teplo a tma.
V týpí si pred zaspaním musíte zapamätať, čo všetko sa nachádza okolo ohniska. Nachádzajú sa tam panvice, hrnčeky, doštičky na krájanie, drevené lyžice, sem tam nejaký nôž, kotlík, čajník...Lebo keď oheň vyhasne, tak až do svitania sa pohybujete po pamäti. A zranenia ctia indiána, len ak ich získa v boji a nie, keď ide v noci „odskočiť si“.
V týpí návštevy neklopú na dvere.Dverí nieto. Len lajning sa na noc alebo v nepohode zatiahne. Návštevy škrabkajú na plátno pri dverách. Na zaškrabkanie sa odpovedá“hau“, alebo tak nejak, čo znamená asi súhlas k vstupu. Návštevy sú vždy vítané.
Týpí nikdy nestojí samo. To by nemal kto chodiť na návštevu a nebolo by ku komu na návštevu zájsť. Stoja 10 až 20 metrov od seba, čo je dosť na to, aby sa nemiešali rozhovory, ale fajn blízko, aby sa dalo pridať k bubnovaniu a spevu, ktoré sú v noci javom bežným ako rosa, alebo hviezdy na oblohe.
Týpí svieti po zotmení ako lampión. Lampión, čo má plátený obal a plamenné srdce. Srdce zložené z ohňa, pocitu vzájomnosti a priateľstva.
Týpí je fajn. Mali to tí indiáni namakané.
