Experimentovať s cigaretami som začal v puberte v 15-16 rokov ako v tej dobe a asi aj v tejto dobe mnoho mladistvých. Bolo to len z frajeriny, potiahnuť si pár šlukov z mentolky. Viac menej pravidelnejšie som už potajme fajčil v 18 rokoch.
Potom sa to rozbehlo a stal sa zo mňa klasický fajčiar. Na výške skúškové , posedenia, akcie, rôzne párty a podobne. Tam to už k tomu celému akosi patrilo. Fajčil som cigarety počas výšky už na pravidelnej báze , niekedy viac, inokedy menej, priemerne tak krabičku cigariet za deň.
Prvý pokus prestať nevyšiel, bol som na výške, vydržalo mi to možno týždeň nefajčiť. Druhý pokus prestať fajčiť bol tak isto na výške, rozhodol som sa prestať fajčiť opäť a znova neúspešne. Nemal som dostatočnú motiváciu a ani vôľu prestať.
Až keď som začal robiť na Prednej hore psychológa tam to prišlo. Prvý rok som ešte fajčil, dalo sa aj vtedy v kancelárií. Po skupinovej terapií dobre padlo zapáliť si jednu cigaretu, dať si kávu, či čaj. V priebehu prvého roku mi dali robiť aj protifajčiarsku skupinu. Pacientov som učil techniky ako prestať fajčiť a po takej skupine som si išiel do kancelárie zapáliť. Ako sa hovorí vodu som kázal a víno pil.
Na jednej takej protifajčiarskej skupine bol jeden narkoman, vtedy mal 40 rokov, závislý na pervitíne. Hompáľal sa na sedačke na skupine, zle sa mu sedelo, bol hyperaktívny a nervózny a povedal, že už nefajčí 40 dní. Ten človek ma inšpiroval, keď sa mu podarilo prestať na liečení fajčiť, čo je možno ťažšie ako vonku a k tomu zápasil od závislosti na pervitíne. Povedal som si, keď to dal aj on, prečo nie aj ja.
Po roku práce na Prednej hore som sa rozhodol prestať fajčiť aj ja. Tretí pokus. Zo začiatku to nebolo med lízať, prvý týždeň zlý, veľa cravingov, nervozita. Potom to ustupovalo. Robil som aj ďalej protifajčiarske skupiny pomáhalo to aj mne sa držať tentoraz. Horšie to bolo, že som začal cigarety zajedať sladkými pudingami a chipsami a inými junk foodmi a pribral som za rok 20 kíl. Zo 70 kíl na 90 kíl. Trvalo mi potom zo 2 roky keď som pochopil, že by bolo lepšie sa aj zdravšie stravovať.
Na začiatku mi veľmi pomohlo behanie a techniky ako abstinovať , skrátka to čo sme učili pacientov som robil aj ja. Už som vodu kázal a vodu pil.
Prvou veľkou motiváciou bolo to, že ak prestanem fajčiť kúpim si za odmenu prvé auto ak rok nebudem fajčiť. To sa mi aj podarilo. Potom som si vravel, že vždy na Silvestra si poviem či budem fajčiť, alebo nie. Takto tie roky prechádzali, celkom dobre. Občas na cigarety chuť prišla, ale vedel som to zvládať.
Po 10 rokoch nefajčenia sme si boli sadnúť s kolegami v šiša v bare v Bratislave, len tak dať si rituál vodnú tabakovú fajku a dobre pokecať ,tabak s príchuťou jablka to bol tuším. Tak sme si dali. Potom asi prešli 3 roky a Minulý rok na dovolenke v Banskej Štiavnici v čajovni mi skrsol nápad dať si vodnú fajku tabaku s dákou príchuťou a tak sme si dali.
Prešiel rok a toto leto na dovolenke v Albánsku opäť mi prišla myšlienka dať si vodnú fajku. Mali tam, len som si nebol istý obsahom, nechcel som aby tam nebolo dačo primiešané okrem tabaku , nechcel som riskovať vyhýbam sa tak ako cigaretám všetkým látkovým a nelátkovým závislostiam a tak som si kúpil cigaru z obchodu a tú som vyfajčil za 2 dni. Potom na druhej dovolenke o mesiac v lete , že si ešte dám za odmenu tabak a kúpil som si krabičku cigariet a z toho vyfajčil 3 cigarety, jednu jeden večer a druhý večer už dve. Veľmi rýchlo sa mi začali skracovať intervaly....
A to som už cítil, že som na hrane, vedel som to už x rokov, že závislosť pokúšať netreba a netreba si ani za odmenu dopriať cigarety a skoro ma to dobehlo. Pár dni som potom chodil s cravingom a predstavami, že si občas večer zapáliť. Stačilo by pár takých večerov a bol by som tam znova.
Som rád, že som si to uvedomil znova. Závislosť na cigaretách aspoň neškodí druhým ľudom okolo mňa, no vzhľadom k tomu, že stále rád behávam, moc by to dokopy nešlo a zároveň nemám rád ten pocit byť na niečom závislý. Preto nepijem ani kávu, chutí mi, no nebaví ma ten pocit, že keď si ju nedám som ako mechom obarený.
Skrátka aj majster tesár sa niekedy utne. Čert nikdy nespí a tentoraz ma skoro dostal, no zatiaľ som odolal, počkám si znova na Silvestra a tam sa rozhodnem či si ten ďalší rok zapálim cigaretu, alebo budem pokračovať v abstinovaní.
Jednoducho stará pravda nehrdzavie, ak raz človek stratí kontrolu nad závislosťou , už sa nedá kontrolovane užívať hocijakú látku či už sú to cigarety, alkohol , drogy, alebo nelátkové závislosti.
A hoci to sám viem, skoro som doplatil na svoju stareckú nerozvážnosť.
