Včera som sa z dvora pozrel na vrch Tlstá a zdalo sa mi že ma pozýva na návštevu, akoby dokonca na mňa aj mrkla, zdalo sa mi len. Bolo to len zdanie , no už zasadilo semienko do môjho plánu, kam pôjdem ráno bežať.
Také zvodné a vábivé pozvanie sa neodmieta. Ráno som už vedel kam budem klusať , dlho som rozmýšľať nemusel.
Zobral som paličky , čelovku a psov a ľahkým klusom som bežal kus dolinou a potom odbočil do vrchu.
V polovici som obchádzal obľúbenú jaskyňu Mažárnu, tentoraz som sa do jej útrob neponoril. Mal som ešte kus kopca pred sebou. Tma bola ešte naokolo , nemusel som si ju dopriať v jaskyni.
Keď som obišiel jaskyňu a pokračoval klusochôdzou v cikcakovom chodníku, tak som si pre seba v duchu hovoril , že mi to dnes ide dobre , bežalo sa mi ľahko.
Väčšinou už v tom úseku cítim, že to nie je taķá sranda ako na začiatku.
Niečo mi ale po chvíľke nehralo. Rýchlo som zistil, čo to je. Boli sme traja. Ja a 2 psy a zrazu sme len dvaja.
Mladý psík Zigi zmizol. Snažil som sa vrátiť , kde som ho videl naposledy . Nebol ani tam.
Začal som pískať, potom repovať, tón hlasu vystriedal metal, až som skončil pri opere. Všetko samozrejme falošne . Nič však nepomáhalo. Zigiho nikde.
Zmizol , bez rozlúčky, bez vysvetlenia. Asi ma ghostol. V tej chvíli mi však všetko jedno nebolo. Je to dcérin pes.
Pocítil som intenzívny strach. Emócie ukazujú na čom nám naozaj záleží. Čo ak ma ghostol naozaj , čo ak sa mu niečo stalo a domov prídeme len dvaja.
Nebolo mi všetko jedno . Za úsvitu som v trištvrte kopca blúdil , hľadal Zigiho a jeho nikde....
Po asi 10 minútach sa sám objavil na chodníku a prišiel ku mne. Odľahlo mi.
Našťastie všetko dobre dopadlo.
Takto podobne sa mi to stalo s Merry druhým psíkom , pred 6 rokmi na vrchu Pekárová.
Tiež ma v kopci zgohstol a tiež mi nebolo všetko jedno.
Som rád, že niekedy šťastné konce nie sú len v rozprávkach....
PF 2023
