Tento týždeň medzi terapiami som sa pozrel na policu kde mám kaktus, ktorý nie je pravý sukulent , ale tropická rastlina. Hoci vypadá ako kaktus.
Zbadal som, že ten kaktus rozkvitol. Bol som prekvapený. Nečakal som, že taká rastlina vie aj zakvitnúť.
Keď som pred pár mesiacmi odkúpil ambulanciu tak som si tam ponechal aj rastliny , o ktoré sa kolegyňa predo mnou verím že s láskou starala. Predsa boli to jej kvety .
Niekoľko mesiacov už pravidelne vždy v piatok , všetky rastliny popolievam. Keď som bol na pobyte v tme , manželka nestihla zájsť do ambulancie poliať kvety . Pri deťoch a iných povinnostiach sa jej ani nečudujem.
Pár rastlín ukázalo vtedy svoju nespokojnosť žltými listami. Tie som potom len pozbieral a zalial dvojitou dávkou vody.
Prežili zatiaľ všetky.
Tie rastliny v ambulancií sú mojimi tichými svedkami. Obľúbil som si ich. Už počuli veľa rôznych príbehov a často komplikovaných ľudských osudov. Oni nie sú viazané mlčanlivosťou, no prirodzene ju dodržujú.
Keď mi niekedy pohľad blúdi miestnosťou, tak väčšinou sú to práve rastliny, ktoré vedia môj zrak upútať .
Vidím v nich paralelu s terapiami . Tiež ma teší venovať sa klientom . Niekedy ako pri tých rastlinách dlho zmenu nevidím a potom sa nečakane objaví.
Rozkvitla mi už nanovo aj jedna orchidea pri okne. Pri nej to rozkvitnutie išlo pomalšie, ako pri tom kaktuse, no bolo to pekné sledovať.
Asi by ten kaktus ani tá orchidea nerozkvitli, ak by nebolo za tým niekoľko mesačne pravidelne polievanie .
Tak je to asi aj z mnohými zmenami v terapií vytrvalá mravenčia práca , krok po kroku , nakoniec výsledok môže priniesť . Niekedy iný aký bol plán na začiatku , niekedy výsledok terapie môže aj v dobrom šokovať.
Tak ako ma šokoval aj ten akože kaktus a urobil mi pekný deň:-).
