V jednej neznámej krajine , kde žila vymyslená postava tohoto príbehu, sa stal tento fiktívny príbeh.
Postava mohlo jej byť tak x rokov zistila, že veľa času trávila na vymyslených sociálnych sieťach a že jej mysľou často behala nutkavá myšlienka, čo na to povedia ľudia.
Začalo to u nej v predškolskom veku , zrazu možno aj z čista jasna jej prišlo na myseľ, čo na to povedia jej rodičia , keď bude sama sebou.
Potom to pokračovalo v škôlke a na základnej škole. Čo na to povedia spolužiaci , keď bude sama sebou.
Obrátky to nabralo na strednej škole. Čo na to povedia ľudia v okolí keď bude sama sebou. To už aj stratila pocit toho , byť sama sebou.
Tak potom žila , tak aby si ľudia nepomysleli niečo zlé, nevedela presne čo zlé by si mohli pomyslieť, no pre istotu sa radšej správala ako sa vymyslenej postave patrí a sluší, lebo čo ak by si niekto pomyslel čo i len trocha niečo zlé.
Tak potom fungovala vo svojich blízkych vzťahoch , predsa sa patrí nevybočovať a nebyť sama sebou však to už aj tak nevedela poriadne.
Čo by predsa povedali jej blízky, keby je sama sebou to by mohlo zle dopadnúť , pomyslela si.
V tej neznámej krajine videla ako prebiehali kultúrne vojny a ľudia sa hodnotili na základe toho, či sú liberári , alebo konzervatívci, ľavičiari, alebo pravičiari, centristi , ezoterici, kresťania , ateisti , budhisti , vedomí a nevedomí, abstinenti a závislí a mnoho iných kategórií.
mnoho ľudí chodilo do škôl, pre to aby mali titul , či veľa ľudí chodilo do roboty, ktorú nemali radi preto, lebo nevedeli čo radi majú.
V krajine kde niektorí ľudia verili , že úspech rovná sa štastie a keď nezješ iných tak zjedia teba.
Po tom všetkom už postava náhle zistila , že ľudia si skrátka niečo povedia , či pomyslia, no neprišlo jej to až tak podstatné, lebo sa začala viac pýtať svojho vnútra.
Čo na to povie a síce sa nestala osvietenou, ale sa jej trocha lepšie žilo....
