So súhlasom klientky zverejňujem jej príbeh, ktorý dopadol nateraz dobre. Samozrejme pozmením údaje, aby sa zachovala jej anonymita.
Niekoľko mesiacov som s jednou závislou klientkou pracoval na jej abstinencií. Po ústavnej liečbe mala časté chute na alkohol. Nedarilo sa jej zbaviť sa tých cravingov. Počas jednej terapie som dostal nápad, že by sme si mohli určiť termín do ktorého sa nenapije a na ten termín dáme sedenie a preberieme, čo by mohla skúsiť ďalej.
Ten termín bol cca pol roka. To jej dá sa povedať pomohlo a mala menej často chuť si vypiť. Potom sme sa mohli na sedeniach venovať iným témam. Ako sa blížil termín stretnutia, tak sa stále držala a ja som sa tomu tešil spolu s ňou.
Na tom sedení sme si to rozobrali a rozhodla sa zotrvať ďalej v abstinencií. Počas sedenia som mal znova nápad, že by to mohla znova skúsiť na určitý termín. Pozrel som do kalendára kedy má meniny, čo bolo tiež pár mesiacov od stretnutia tak sa jej ten nápad pozdával.
Dali sme si trocha dlhší časový odsek pre ďalší termín.
Keď prišla na nasledovné sedenie tak mi povedala .“ Bola som v obchode , chcela som si vypiť, kúpila som si lacné víno. Doma som si ho zriedila s vodou a rozplakala som sa. Víno som nakoniec nevypila.“
Pátrali sme na sedení po spúšťačoch, „ neviem, prečo som to urobila.“ Nedozvedel som sa.
Potom som sa snažil zistiť čo ju podržalo . Tak isto len mykla plecom nevedela na to prísť.
Keď sme sa potom k tomu trocha vracali počas sedenia , tak spomenula, že bola na filme Denník alkoholičky. Ani ten film jej nepomohol, skôr ju to podporilo vypiť si. Čo jej neurobilo dobre. V začiatkoch abstinencie ten film môže byť rizikový, pri nej bol.
Táto skoro recidíva sa stala pár dni po tom filme. Predtým aj sedela v jednom podniku, s kamarátkou, ktorá si pred ňou niečo vypila. Vtedy hovorila, že mala chute a zaujímavá zhoda náhod, videla ma ako idem okolo cez námestie s deťmi a vtedy ju to stoplo si vypiť.
Podobne to bolo vtedy keď si išla vypiť , premýšľala ako bude chodiť na terapie. Ja mám pravidlo, že ak nastane recidíva , tak ústavne liečenie a potom môžeme pokračovať v terapiách. Tak ma to potešilo, že si na to v tom momente spomenula.
Rozhodla sa,že pôjde na preliečenie aspoň na pár dní. Pre istotu. Podporil som ju v tom.
Tentoraz to zvládla, väčšinou keď už sa závislý rozhodne pre recidívu a si už kúpi svoju návykovú látku, tak to dorazí. Toto bola pekná svetlá výnimka. Síce sme sa spoločne nedopátrali, čo jej v tom konkrétne pomohlo a nepomohlo. No ide si vo svojej abstinencií ďalej vo svojom živote, čomu som rád....
