(Alebo v najlepšom treba odísť)
To sa mi stalo v tomto prípade. Naplnil som skutkovú podstatu tohto výroku. Odchádzam v najlepšom.
Neodchádzam preto, že mi tu bolo zle. V Blatnici sa zle mať nedá.
Bolo mi tu dobre, no aj napriek tomu sa sťahujeme bližšie k mestu z viacerých praktických dôvodov.
Mohol by som to prirovnať k maliarovi, ktorý dokončuje svoj obraz. Vie kedy je asi hotový. Tak nejak to bolo s rozhodnutím ísť maľovať ďalší obraz.
Už som bol v živote v rôznych obrazoch, niektoré boli vydarené viac, iné menej. Obraz Blatnica patril medzi tie krajšie.
Nestihol som sa rozlúčiť osobne s každým, tak sa lúčim takto virtuálne.
Týmto by som sa chcel poďakovať ľudom v Blatnici a to najmä celému evanjelickému spoločenstvu na čele s b.farárom Tomášom Germanom , že nás prijali do svojho spoločenstva.
Ďalej by som sa chcel poďakovať materskej a základnej škole v Blatnici ich vedeniu a všetkým pracovníkom za dobrý prístup, naše deti sa tam cítili dobre.
Dobre sa mi u vás žilo milí Blatničania. Dobre sa mi bežalo v horách na okolí.
Tlstá, Ostrá, Plešovica, blatnická a gaderská dolina sa stali mojími obľúbenými bežeckými potulkami a myslím, že bežeckými potulkami ostanú aj do budúcna.
Keď bude priestor, určite budem drať svoje bežecké tretry aj naďalej v okolí Blatnice , pomenej ale predsa.
Nenechám si újsť ani otužovanie v ľadovom potoku , dobrá ľadová voda po behu nie je zlá :-).
Je tu aj veľa diviny , ráno som ju stretával neúrekom a áno z času na čas aj medvede. No asi som mal viac šťastia ako rozumu nechali ma na pokoji .
Tak je to s tým životom, každá kapitola raz skončí, všetko čo má svoj začiatok má aj svoj koniec.
Ak by som vedel písať básne určite by som jednu napísal aj o Blatnici , ak by som ju predsa len napísal znela by takto:
"Nie som žiaden lyrik, ani youtuber, či influencer,som len tichý cynik.
Blatnica o tebe netreba písať chvály, stači sa na teba pozrieť.Z Tlstej či Ostrej a ten pohľad aj mŕtveho zvábi.
Voňavé doliny, magické vrchy, kryštáľová voda, turistické a poľovnícke chodníčkyveľkosti S.
To všetko a ešte viac tam milý neznalý z diaľky nájdeš."
Namiesto záveru,požičiam si slová od rimokatolíckeho kňaza Ľuboša Václavka zo Žiliny: ktorý sa takto občas lúčil po omši, či seminári:"Uvidíme sa, keď sa stretneme."
Buďte požehnaní Blatničania....
