Svoj knižný debut: Drozd ktorý spieval v tme, som zo začiatku, keď som ho vydal ani neplánoval pokrstiť. Po 2-3 mesiacoch od vydania ma napadlo, že by som ju len predsa len mohol pokrstiť.
Pár dní som sa pohrával s otázkou kto by mohol byť krstným otcom knihy. Napadlo ma či by som neoslovil dákych známych ľudí . Ak by som bol konkrétny, napadlo ma osloviť Simu Magušinovú, alebo rapera Moma.
Niečo ma ale brdzilo napísať ich manažérom a skúsiť sa ich opýtať, či by boli ochotní mi knihu pokrstiť. Nakoniec som to nechal tak . Rovnako som rozmýšľal aj nad miestom, tiež sa mi nič také nevybavilo, kde a za akých okolností.
Potom prešlo pár dní a prišlo to samé, nečakane. Mal som stretnutie s dobrým kamarátom Jánom Záskalanom. Je to dlhoročný kamarát, mentor. Psychoterapeut s rozsiahlou praxou pôsobiaci v Banskej Bystrici.
Prvýkrát som sa s ním stretol, keď som pôsobil na Prednej Hore asi 3-4 rok. Prišiel tam pracovať na skrátený úväzok. Chýr o ňom som počul už predtým ako mal prísť. Mal dobré referencie od klientov, že dobre si robí svoju prácu.
Aj sa mi to potvrdilo, keď prišiel pracovať na Prednú Horu, bolo vidieť, že je fakt dobrý, v tom čo robí. Navyše je aj v osobnom živote dobrý človek. Sadli sme si. Stali sa z nás dobrý kamaráti.
S Jánom Záskalanom sa poznám možno už zo 14 rokov. Veľa mi pomohol, poradil, vysvetlil. Veľa som sa od neho naučil. Naposledy keď sme sa bavili o knihe a krste knihy mal nápad, či by som ju nepokrstil na konferencii na Prednej Hore.
Zase mal raz dobrý nápad.
Je to už dlhá doba odkedy som pracoval na Prednej Hore cca 10 rokov dozadu. Tam však začala moja psychoterapeutická cesta.
Ján bol ako skala v dobrom zmysle slova, pevná, neohybná, jasná vo svojom priezvisku má záSKALAn, asi nie náhodou.
