Terapia nie je poradenstvo. Aj keď niekedy sa tieto 2 spôsoby k pomoci môžu v niečom možno aj prekrývať.
Často sa s tým stretávam hlavne v začiatkoch terapií. S niektorými novými klientami, ktorí by si radi prišli pre radu a potom vidím ich možno aj sklamanie, že nie som automat na správne rady . A ani by som takým automatom byť nechcel.
Mnohí ale už sú edukovaní a teoreticky vedia, čo sa bude diať na terapií. Že to nie je o radách.
Boli sme sa pozrieť dobrú rozprávku, ktorá letí v kinách s názvom v Hlave 2.
Myslím že dobre naznačila to, ako pracovať s úzkosťami, teda to, čo sa často rieši na terapiách.
Teda práca s presvedčeniami, sebaobrazom a návratom k primárnym emóciám, ktorých prežívanie je síce zo začiatku ťažké, ale ľahšie ako prežívanie úzkosti.
V tej rozprávke je pekne znázornená úzkosť, že je síce súčasťou emocionálnej výbavy každého z nás, ale keď preberie riadenie tak je zle nedobre.
Teoreticky je to pekne načrtnuté. Ako na to ale v praxi.
Tu je kľúčový terapeutický vzťah, ak je bezpečne vytvorený, tak je to cesta k prežívaniu primárnych emócií a cez ich odžitie sa môžu postupne pretvárať aj niektoré nezdravé presvedčenia o sebe a svete a následne sa napraváť aj sebaobraz.
V skratke vytvorenie bezpečného terapeutickeho vzťahu je niečo, čo môže v terapií najviac pomôcť.
No vytvoriť bezpečný terapeutický vzťah je umenie a návod k tomu sa nenájde na Googli, ani v knihách, ale iba v zážitku a dozrievaní terapeuta.
Ak sa budete cítiť na terapií prijatí a v bezpečí je to viac ako rady nad zlato. Ten zážitok z takého vzťahu môže byt to zlato. Ktoré sa potom môže v živote pretransformovat na diamant či iný drahokam:-).
Ak už by som dal jednu nevyžiadanú radu na záver , pozrite si v Hlave 2. Pekná sonda do našich emócií.
