Bol som na pobyte, ktorý je dosť odlišný od klasických dovoleniek, no bol to ultimátny zážitok.
Doprial som si pobyt v tme. Na 6 noci a 7 dní.
Rozhodnutie do tmy vo mne rezonovalo zo 2 roky. Kdesi som to začul, raz mi o tom zážitku rozprával 1 kolega psychológ , pred rokom. Zaujalo ma to, no rýchlo som potom na to zabudol.
Zhruba pred štvrťrokom mi to znova prišlo na rozum. Pozrel som ponuku pobytov a rozhodol som sa pre pobyt na lazoch a sprievodcu som mal Vlada Mila, čekol som si ho na podcaste,kde mal rozhovor. Pôsobil na mňa dobre.
Mal som z neho dobrý pocit, tak som si zarezervoval pobyt.
Na nový rok som prišiel na lazy, odovzdal mobil manželke a vkročil do neznáma.
Sprievodca prichádzal raz za deň, doniesol skvelé vegi jedlo a pokecali sme v tme.
Bolo pre mňa dobrou zmenou nerobiť sprievodcu-terapeuta , ale nechať sa viesť na chvíľu niekým iným ...
Hneď prvú noc som chytil krízu a chcel som odísť odtiaľ. Dalo sa , mohol som si kedykoľvek odomknúť. Horko ťažko som to ustál.
Na obed mi pomohol v rozhovore Vlado , že povedal , že krízy k takému zážitku patria a že pred kým som chcel ujsť, sa ma spýtal.
Tam mi to napadlo , že by som utekal len pred sebou . To mi pomohlo.
Tu chcem dodať , že ak by človek odišiel predčasne, netreba to brať ako zlyhanie....plne tomu rozumiem , ľudia to skúsia no nie je to pre každého....
Druhú krízu som chytil vo štvrtok , asi bola noc. Vonkajšie dvere obhrýzala kuna. Vlado mi o nej na obed povedal. Že tam chodí. Obyčajná neškodná kuna. No moja myseľ po zobudení myslela na všeličo ,čo to môže byť...po tých dňoch v tme sa myseľ oslabí...
Dáko som zvládol aj druhú krízu.
Celkovo tma bola na mňa niekedy krutá , občas bola aj láskavá, no viac to bola pre mňa drina ustáť seba.
Každy deň som si hovoril, dám tento deň a uvidím , prvé dni mi to prišlo nepredstaviteľné, že by som dal viac dní....
Toľko pohľadov do vnútra som v živote ešte nenažil. V tme bolo veľa vecí, z ktorých budem asi ešte dosť čerpať pre seba.
Možno na miesto záveru by som dal moje odporúčania,čo mi prišlo na myseľ ak by človek neskúsený ako ja chcel isť do tmy tu sú:
Neísť v akútnej osobnej kríze , ja som išiel bez akútnej osobnej krízy a mal som čo robiť to ustáť miestami.
Vybrať si dobrého sprievodcu , čeknúť si miesto pobytu , dozvedieť sa čo to o sprievodcovi. Človek je v tme zraniteľný , viem si predstaviť že sprievodca by mohol narobiť paseku .
Najlepšie niekde na samote , bez vonkajšich zvukov , sú aj pobyty v mestách no to môže byť rušivé.
A ak príde kríza za každu cenu nerobiť zo seba silného ,niekedy je dobré sa aj vzdať...mne to tentoraz vyšlo, ak pôjdem do tmy nabudúce , tak viem si predstaviť odísť aj skorej, alebo aj zostať kus dlhšie.
Byť úplne odrezaný od seba znamenalo ponoriť sa hlbšie do seba. Vidieť bohatstvo duše je zážitok, ktorý sa nedá dobre opísať slovami . Určite som sa mohol ponoriť do seba aj hlbšie , no ponoril som sa natoľko , že mi to nateraz stačilo.
