Blog č.9 Politika a smrť
Tento týždeň bol o moci a aj bez moci. Boli voľby a dušicky, nenapísal som samozrejme nič nové. Ani o to nejde, rád píšem to mi stačí.
Kombinácia volieb a dušičiek možno na prvý pohľad bizarná, no možno len na prvý pohľad.
Byť politikom asi znamená disponovať určitou mocou, ktorá je však iba dočasná.
Byť mŕtvym asi znamená disponovať určitou bezmocou, no tá nemusí byť večná.
Ťažko povedať, život po smrti ma vždy fascinoval, začalo to R.A. Moodym v 14 rokoch a jeho knihou život po živote, potom hútne texty a úvahy o reinkarnácií, nebe, pekle, alebo nirváne, či po živote, už nič nie je.
Človek má na výber čomu z toho veriť, či neveriť. Ja som sa ale k jasnejšiemu pohľadu, čo bude po živote, po rokoch rozmýšľania nad tým, ďaleko neposunul.
Raz na konci svojho života sa to asi dozviem, aspoň to predpokladám, či viac dúfam.
Bol som aj voliť, bol som aj na cintorínoch.
Hoci k politike som dosť skeptický, snažím sa ísť proti svojmu presvedčeniu, že aj tak môj hlas nič nezmení a politika je o ničom.
Lepšie ale, ako vo volebnej miestnosti mi bolo na cintorínoch, tam cítim pokoj. Ani na cintoríne môj hlas nič nezmení, no tam už mŕtvy asi vedia, že svetská moc, peniaze a sláva nie sú tým, čím sa zdajú byť.
V terapií som mal jednu klientku, ktorá mi dala súhlas, že môžem kúsok o nej povedať. Hovorila mi, že má aneuryzmy na mozgu a môže kedykoľvek zomrieť, operovať sa to v jej prípade nedá a lekári nevedia či a kedy zomrie . Sama nevie, ako má ďalej žiť.
Nežije teraz tak, ako by to bol jej posledný deň, nevie tak žiť, ani si ten život viac nevychutnáva.
Raz sa ma na terapií spýtala, čo si ja myslím o smrti . Tak som jej povedal, „ že sa bojím umierania no na svoju smrť sa teším, a som zároveň zvedavý ako to bude. Som veriaci, no neviem ako to bude, nie som si tým istý, mám pochybnosti, ale nie v tom zmysle, že mám chuť teraz zomrieť. Rád by som veril, že po smrti sa o moju dušu Boh postará, no záruku nemám, že to tak bude. Nikto mi záruku nedá ak by sa o to niekto pokúšal, tak by to bol asi fanatizmus...“
Na to mi povedala, že to jej trocha pomohlo, že sa niekto aj teší na smrť a nemá samovražedné úmysly. Prekvapilo ma to a potešilo, že jej tá moja veta pomohla. Niekedy som prekvapený, čo vie na terapií pomôcť. Nečakal som, že moja veta, že sa teším na smrť trocha pomôže.
Jej príbeh mi dáva veľa otázok o tom ako žijem, koľko tu ešte budem a čo od života ešte chcem.
Krehkosť života sa týka každého z nás, človek si zvykne robiť plány čo bude o x rokov, no môže sa stať že smrť zaúraduje skorej, ako to čo má človek vo svojom To Do liste a potom príde čas kedy volebné miestnosti a cintoríny nebudú na programe dňa.
