Termín FOMO (fear of missing Out) opisuje fenomén pozorovaný v kontexte sociálnych sietí a v podstate znamená strach, že o niečo prídem, o vzťahy, informácie, novinky, akcie, biznis a podobne. Že ak nebudem stále pripojený a často kontrolovať, čo sa na sociálnych sieťach deje tak prídem o niečo podstatne, čo mi bude v živote chýbať.
Od roku 2013 je tento termín opísaný aj v Oxfordskom slovníku. Britský psychológovia FOMO zadefinovali ako: „ túžbu zostať v spojení s ostatnými v tom čo práve robia a strachom, že prídu o niečo podstatné ak nebudú v spojení na sociálnych sieťach.“
Ako je to s prieskumami:
FOMO a duševné zdravie
V jednej belgickej štúdii robenej na 1000 respondentoch, 6,5% z nich používali sociálne siete nadmieru a mali vyššie riziko emocionálnej nestability a rozvinutia afektívnych porúch.
Ak človek používa sociálne siete viac ako 2 hodiny denne , môže byť vyššie riziko depresívnych príznakov u adolescentov.
FOMO vplýva aj na spánok, štúdie preukazujú, že nadužívanie sociálnych sietí ohrozuje spánkovú architektúru.
FOMO môže narúšať aj akademickú výkonnosť a produktivitu. Nadužívanie sociálnych sietí je disktraktorom k sústredeniu sa pri učení a dochádza k znižovaniu produktivity v štúdiu, resp. v práci.
Mladí ľudia vo veku 8-18 rokov trávia priemerne 7,5 hodiny online, vrátane TV a streamovacích služieb.
Odhaduje sa, že fenomén FOMO môže vyvolávať nutkavé správanie a správanie na základe odmeny.
Predpokladá sa, že FOMO nie je spojené len s tým, že spôsobuje nepozornosť, ale že reálne znižuje produktivitu a zhoršuje psychické zdravie. Prispieva k poruchám spánku, sociálnej úzkosti, klinickej depresii a k zhoršeniu študijných výsledkov u mladých ľudí.
Zatiaľ sa nepotvrdil vzťah FOMO a ADHD.
Našťastie existuje aj protipól a to JOMO (joy of missing out) ktorý v preklade znamená užívať svoj voľný čas bez obáv, že sa niekde deje niečo dôležitejšie a fenomén JOMO môže napomôcť k dobrej psychohygiene. Môže slúžiť ako baterka, kde sa človek dobije, bez potreby scrolovať a každých 5 minút sa pozerať do svojho smartfónu.
Posielam link z čoho som čerpal: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8283615/
Moja skúsenosť so sociálnymi sieťami je podobná. Tiež používam sociálne siete, ak som však na nich viac ako 10 minút v kuse cez deň, tak sa väčšinou dozviem viac negatívnych správ ako pozitívnych.
Občas aj pocítim úzkosť a napätie z toho čo všetko mi tam povyskakuje. Mám pocit, že negatívnych správ je tam oveľa viac ako tých pozitívnych. O reklamách ani nehovorím. Keď bola pandémia, tak to tam bolo dosť divoké, rovnako aj voľby, tak to som tam bol ešte kratšie, lebo mi to tiež celkom vedelo pokaziť náladu.
Mne osobne vyhovuje radšej byť JOMO a volím viac v podstate už starodávny spôsob trávenia voľného času bez sietí a to klasickou knižkou, nie v elektronickej podobe, behom už bez merania si času a počtu km, či otužovaním, tam sa tiež nedá byť onlineJ , resp. stretnutím s ľuďmi najradšej v offline forme, i keď nie vždy sa to podarí, ale nevadí.
