Keď som sa obrátil na vieru cca pred 14 rokmi tak ma jeden kolega na Prednej hore naučil korunku božieho milosrdenstva. Prvý rok som sa ju zvykol modlievať.
Potom som na tú modlitbu pozabudol. Znova som si ju obnovil pred rokom a pol. Ráno počas behov pred prácou som sa ju zvykol modlievať.
Odvtedy ako sa ju pravidelne modlievam a už do toho pridávam aj modlitby ruženca, tak sa zo mňa začína stávať pútnik.
V podstate sme všetci na cestách a život je sám o sebe zaujímavá púť, no pred 2 rokmi by ma nenapadlo, že sa zo mňa stane taký obľúbenec pútí.
Začalo to Lurdami, potom Medžugorie, Krakow , chystám sa na ďalšiu púť tento rok ak to vyjde. Som tomu rád , veľmi ma to oslovilo. Pridalo mi to do života niečo silné a prinieslo mi to aj veľa nádeje.
Pred mesiacom som si tak pomyslel, že by som sa chcel pozrieť na miesta kde bola sv. Faustína a behom týždňa, keď som si pozrel program radia Lumen tak tam bolo, že organizujú púť 4.5 v Krakowe. Viac som vidieť nepotreboval :-)
Keď som čítal denník sv.Faustíny, tak ma veľmi oslovila jedna časť, pre mňa je to hymnus odovzdanosti, tu je to :
Denník sv. Faustíny.
Str.507
“Ježišu, hostia, ktorého som v tejto chvíli prijala do svojho srdca, v tomto zjednotení s tebou sa obetujem nebeskému otcovi ako obetná hostia a odovzdávam sa celkom do najmilosrdnejšej svätej vôle svojho Boha. Od dnešného dňa je tvoja vôľa, Pane, mojím pokrmom.
Celá moja bytosť patrí tebe, zaobchádzať so mnou podľa svojho božského zaľúbenia. Čokoľvek mi podá tvoja otcovská dlaň, prijímam s odovzdanosťou, pokojom a radosťou. Nebojím sa ničoho, akokoľvek ma povedieš, a splním pomocou tvojej milosti všetko, čokoľvek budeš odo mňa žiadať. Teraz sa už nebojím žiadnych tvojich vnuknutí, nebudem nepokojne skúmať, kam ma zavedú.
Veď ma o Bože, cestami , akými sa ti páči. Plne dôverujem tvojej vôli, ktorá je pre mňa láskou a samým milosrdenstvom.
Keď mi prikážeš zostať v tomto kláštore zostanem, keď mi prikážeš pristúpiť k dielu pristúpim, keď ma vzhľadom na toto dielo ponecháš do smrti v neistote - buď zvelebený.
Keď mi zošleš smrť, vtedy, keď sa z ľudského pohľadu bude zdať, že môj život je najviac potrebný- buď zvelebený.
Keď ma vezmeš v mladosti- buď zvelebený, keď mi dáš dočkať sa vysokého veku- buď zvelebený .
Keď mi dáš zdravie a silu- buď zvelebený, keď ma pripútaš na lôžko bolesti- hoci aj na celý život- buď zvelebený.
Keď mi v živote dáš samé sklamania a neúspechy- buď zvelebený.
Keď dopustíš aby moje najčistejšie úmysly boli odsúdené- buď zvelebený.
Keď osvietiš môj rozum- buď zvelebený, keď ma ponecháš v temnote a v najrôznejších útrapách- buď zvelebený.
Od tejto chvíle žijem v najhlbšom pokoji, lebo sám Pán ma nesie na svojich rukách.
On, Pán nepochopiteľného milosrdenstva, vie, že po ňom samom túžim vždy, všade a vo všetkom.“
