Blog č.7 Revúca trochu inak
V Revúcej som strávil 8 rokov. Minulý týždeň sme tam boli pozrieť svokrovcov. Mám to tam rád. Zaspomínal som si na svoje bežecké trasy, prevažne to bol asfalt. Dobre sa mi tam žilo a bežalo.
Tam boli moje bežecké začiatky, najprv na ihrisku koliečka a potom postupne okolie. Bol tam môj prvý maratón. Vystihol som akurát v strede leta najhoršie počasie . Teplo ako v pekle , asfalt , kukurica pomaly pukala na poli ako popkorn. To som priklášlil. Ale teplo bolo naozaj.
Prišiel som na byt dehydrovaný , nepripravený, ale štastný že som to dal. Akurát, keď som sa vrátil z toho maratónu , civel som na film kráska a zviera . Nikdy sa mi ten film nepáčil, no bol som rád, že ležím, nedalo sa mi spať celú noc.
Potom som tam dal aj svoj prvý a posledný ultramaratón 80 km. O polnoci som sa vybral z Revúcej a bežal do Tornale a naspäť. Už som bol pripravený , prišiel som ráno o 8 a dalo sa mi fungovať.
O 3 týždne na to som išiel 50 km asfalt beh. Bežalo sa dobre, no potom sa mi ozvalo koleno a nedalo sa mi bežať 3 mesiace.
Odvtedy behávam oveľa menej , som rád ale, že môžem behať.
Ultramaratón som už odvtedy nebežal , môže tomu byť už aj 8 rokov. Nevadí. Možno časom ho ešte dám , no ak tak skôr v horách.
Nepripravujem sa naň. Ani ho nemám v pláne teraz. Ale mám to ako odložený prípad kdesi v šuflíku, ďaleko od zorného poľa.
V Revúcej som si našiel manželku, nečakal som, že až takú dobrú, tam sa nám narodili naše dcéry , mal som tam a mám blízkych ľudí, reštartoval som si tam svoju vieru a stal sa súčasťou Revúckeho evanjelického spoločenstva.
Nedá sa mi nemať rád Revúcu.Po tom všetkom čo som tam zažil, sa tam rád vraciam, hoci už len na návštevu.
A nebojte sa nekandidujem ani za mestského poslanca , ani poslanca samosprávneho kraja. Nemám také ambície.
Prajem pekný víkend.
